Dychovky to v súčasnej dobe nemajú ľahké, a tobôž nie na Liptove. Svoje vie o tom aj tá ružomberská.
O pár rokov by mala dychová hudba Supranka osláviť okrúhle jubileum. Do polstoročnice jej chýbajú dva roky. Doteraz stihla nahrať dva CD nosiče a pätnásť klipov do televízie Senzi. Viackrát bola prezentovaná aj v Slovenskom rozhlase, Rádiu Regina a Rádiu Lumen.
K najväčším zážitkom patrí účasť na svätej omši počas púte na Mariánskej hore v Levoči v prítomnosti pápeža Jána Pavla II., kde kapela koncertovala spolu so 400-členným speváckym zborom a orchestrom dirigovaným hubovským rodákom Štefanom Olosom.
V roku 2014 jej bolo v Tvrdošíne na festivale malých dychových hudieb, ktorý bol zároveň Krajskou súťažnou prehliadkou v rámci Žilinského kraja, udelené najvyššie ocenenie – zlaté pásmo cum laude a cena za najlepšie predvedenie povinnej skladby.
Umeleckému i organizačnému vedúcemu Štefanovi Kútnikovi naviac Združenie dychových hudieb Slovenska udelilo čestné uznanie za osobný dirigentský a pedagogický prínos pre rozvoj dychovej hudby v Ružomberku a priamu účasť na jej umeleckých úspechoch.
V poslednom období to však kapela nemá na ružiach ustlané. Jej fungovanie narúša viacero problémov.
Skúšky v provizórnych podmienkach
Supranka vznikla v roku 1970 z veľkej dychovky Supra, ktorá pôsobila od roku 1949 pri vtedajšom závodnom klube SCP Ružomberok. V meste bolo v tej dobe až päť dychoviek, dodnes však pretrvala len Supranka.
Od roku 1993 funguje kapela ako samostatný spolok. Starší členovia si ešte pamätajú, ako ich podporovala fabrika. „Nakúpila nám rovnošatu, hudobné nástroje, aparatúru. Teraz sú všetky výdavky na nás,“ objasňuje vedúci Supranky a hrajúci tenorista Štefan Kútnik.
Ubúdajú aj možnosti prezentácie na festivaloch, súťažiach, cirkevných či kultúrno-spoločenských podujatiach. V rokoch 2005 – 2015 sa v priemere zúčastnili zhruba štyroch desiatok podujatí ročne. V roku 2016 si zahrali už len 16-krát a vlani 19-krát.
Na Liptove sa podľa Kútnika uživí skôr ľudová hudba so sláčikovými nástrojmi. Dychovky nie sú pre tunajších obyvateľov natoľko príťažlivé. O dychové nástroje nejavia záujem ani žiaci na základných umeleckých školách.
Nelichotivú situáciu ešte znásobili aktuálne problémy so skúšobnými priestormi. Donedávna mali vyčlenenú miestnosť v bývalej administratívnej budove SCP na Bystrickej ceste. Ku komplikáciám súvisiacim so zmenami vo vlastníctve objektu sa pridružil aj stále sa zhoršujúci technický stav budovy, ktorá má už takmer štyridsať rokov.
„Odstavili nás od kúrenia a neskôr aj od vody, pretože roztrhlo hlavný prívod a zaplavilo celú výmenníkovú stanicu. Musela sa vypnúť aj elektrina, takže v týchto priestoroch už nemôžeme fungovať,“ vysvetľuje vedúci Kútnik.
Posledné dva mesiace preto nacvičujú v kultúrnom dome v Černovej, kde však tiež nemajú ideálne podmienky.
„Olosova škola“
Počiatky kapely sú späté s pôsobením významného dolnoliptovského rodáka. „Sme takpovediac vychovaní kňazom Štefanom Olosom,“ hovorí muzikant a dirigent Kútnik, ktorý je synovcom známeho umelca.
Štefan Olos bol členom saleziánskej rehole, ktorá sa venuje mládeži a vychováva ju k pozitívnym hodnotám. Keď sa v 50. rokoch minulého storočia rozpúšťali rehole, Štefana Olosa uväznili. Po prepustení sa usadil v rodnej Hubovej, kde sa snažil podchytiť mladých ľudí, a tak založil 120-členný hudobno-spevácky zbor.
Štefan Kútnik, ktorý taktiež pochádza z Hubovej, sa od svojho uja veľa naučil. „Pýtal som sa ho na všetky maličkosti a on mi ich ochotne vysvetľoval. Aj vďaka nemu ovládam všetky dychové nástroje, ktoré sú využiteľné v bežnej dychovke. Ukázal mi tiež, ako sa postarať o jej aranžmán,“ vysvetľuje multiinštrumentalista Kútnik.
Súbor fungoval v Hubovej do roku 1972, kedy ho komunisti zrušili. Salezián Olos odišiel do Ružomberka a keďže mu zakázali kňazskú službu, pôsobil v meste ako organista. Ujal sa cirkevného spevokolu Andrej, ktorý viedol od roku 1974 až do svojej smrti v roku 1998.
Štefan Kútnik sa spolu s rodinou presťahoval do mesta v roku 1979, kedy sa stal aj vedúcim Supranky. Jeho ujo mu naďalej pomáhal v hudobnej činnosti. Dychovka mala vtedy v spoločnosti svoje neodmysliteľné miesto.
Napriek spomínaným problémom Kútnik nestráca optimizmus a vieru, že v hudobnej tradícii vytrvajú. Svojich muzikantov motivuje aj hraním na akciách, ktoré organizuje svojpomocne. Finančnú podporu sa snaží získavať od ružomberských podnikateľov. Väčší záujem o udržanie kapely by však podľa neho malo prejaviť i mesto, ktoré dychovka reprezentuje.
Aj napriek nepriaznivým podmienkam v kapele naďalej účinkuje dvanásť hudobníkov a tri speváčky – Ľubka Drusková, Jana Ilková a Katka Schoberová. Hudobnú základňu tvoria osemdesiatnici, ale aj tridsiatnici. „Vekový priemer nám vylepšujú klarinetisti a tiež speváčky,“ usmieva sa 70-ročný Kútnik.
Autor fotografií – Peter Kravčák
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne č. 4/2018.
