Žiť sa musí a žiť sa chce…

Veľkonočné zamyslenie likavského farára Pavla Ondríka.

Túžba po večnej mladosti a po živote je hádam taká stará, ako ľudstvo samo. Svedčia o tom dávne filozofie, učiace o povstávaní z popola, či mýtické rozprávania o bájnom Fénixovi.

Ale aj nikdy neskončené hľadanie elixíru života (mladosti), či dnes všadeprítomná prezentácia zdravého spôsobu života.

V neposlednom rade aj naša vnútorná reakcia, ak nám niekto háda viac rokov, ako v skutočnosti máme…

Príchod jari, keď sa všetko opäť prebúdza k plnej kráse, je potvrdením, že takáto túžba nie je celkom bláznivá… Lenže ako môže človek pre seba uchopiť túto možnosť?!

Nie je to v našich silách. Dokonca ani k vrcholom siahajúca medicína či technika nemôže reálne omladiť alebo reštartovať ľudský život.

Máme radi veľkonočné sviatky. Nie pre ich situovanie do tohto život prebúdzajúceho obdobia, ale pre reálnu nádej, ktorú človekovi ponúka a aj garantuje Ježiš Kristus, jeho životná cesta na zemi, kde ťažkosti, utrpenie i smrť boli jej súčasťou, no najmä to, čo nikto nikdy ľuďom neponúkol a ani neponúkne – zmŕtvychvstanie! Lebo žiť sa musí a žiť sa chce…!!!

V tom je dôvod všetkého bytia, o to viac človeka… „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie…“ (Jn 10,10)

Životom zjavovať obraz Boha a tak svoj zmysel napĺňať. Žiť! Okolnosti nie sú dôležité… „Zmysel je v tom, že život má zmysel…“

Že Ježiš vstal z mŕtvych, nie je len základná pravda ohlásenej viery, ale je prapodstatné zdôvodnenie a vysvetlenie celého sveta a každého človeka. Veď čo by bolo, keby nebol život? Čo by ostalo, keby nebol večný život!?

Už len to, že život je, znamená, že je večný. Bez Krista by sme to snáď mohli tušiť… No On toto odveké ľudské tušenie prišiel uskutočniť a tým priniesol človeku, ale aj ostatnému stvoreniu svoj veľkonočný dar a ním je POKOJ! „Pokoj vám…!“ (Lk 24,36)

„Kto to môže pochopiť, nech to pochopí…“ (Mt 19,12)

V láske a radosti si vás objímam Kristovým pokojom.

Foto – Imrich Gazda