Mimovládna organizácia zverejnila rebríček transparentnosti samosprávnych krajov. Žilinský kraj nie je bezchybný, no napriek tomu si o jedno miesto polepšil a je druhý.
O župné voľby nemá verejnosť záujem. Aj v ružomberskom okrese sa k urnám každé štyri roky vyberie len približne pätina voličov.
Lenže osem samosprávny krajov každoročne rozhoduje až o 1,5 miliarde eur. Použitie týchto peňazí je najmä v rukách župných poslancov. „Je veľmi dôležité, ako s týmito prostriedkami župy narábajú. Sú to verejné zdroje,“ zdôvodňuje programový koordinátor pre oblasť samospráv v Transparency International Slovensko (TIS) Michal Piško.
Väčšina krajov stagnuje
Mimovládna organizácia hodnotila od januára tohto roku predovšetkým prístup k informáciám, ktoré musia župy poskytovať. Zamerali sa na zverejňovanie povinných či nepovinných údajov, výberové konania, komunikáciu s verejnosťou, ale aj s médiami, dotácie a granty či prístup verejnosti k rozhodovaciemu procesu župy.
„Hľadali sme zmluvy a faktúry, kontrolovali zverejňovanie v elektronickom trhovisku, kontaktovali sme župných úradníkov ako občania dožadujúci sa informácií a testovali ich komunikáciu. Rozprávali sme sa s hlavnými kontrolórmi, volali do župných podnikov, sledovali župné médiá, výberové konania, a tiež sme poslali každému kraju dotazník,“ opisuje Piško niekoľkomesačnú činnosť TIS, ktorá sumárne použila 117 hodnotiacich kritérií v jedenástich oblastiach.
Priemerné skóre transparentnosti jednotlivé župy zvýšili o šesť percentuálnych bodov na súčasných viac ako 54 percent. Zásluhu na tom má najmä doteraz vždy posledný Trenčiansky kraj, ktorý sa zlepšil natoľko, že vyletel rovno na prvé miesto. „Pri ostatných župách sme zaznamenali len mierne posuny pri hodnotení, a to pozitívnym aj negatívnym smerom. Preto konštatujeme stagnáciu vo vývoji transparentnosti VÚC,“ dopĺňa Piško.
V Žiline s angličtinou nepochodíte
Žilinský samosprávny kraj, do ktorého patrí aj Ružomberok, sa oproti minulosti zlepšil v organizovaní výberových konaní na voľné miesta. „Za dva roky urobili výberové konanie na každé voľné miesto,“ povedal pre Ružomberský magazín výskumník TIS Mário Kajan. Z takmer 400 pracovníkov prijatých vo všetkých župách počas uplynulých dvoch rokov pritom prešla výberovým konaním len tretina.
V Žiline začali dodržiavať aj sedemdennú lehotu zverejnenia materiálov pred rokovaním zastupiteľstva a obyvateľom sprístupnili možnosť vopred pripomienkovať všeobecne záväzné nariadenia.
„V Žilinskom kraji sme mali najväčší problém s vyhľadávaním zmlúv a faktúr. Nedajú sa triediť podľa predmetu, sumy či zmluvného partnera. Na webe sú rozdelené podľa polrokov, nie rokov, ako je zvyčajné. Pri prezeraní vás nútia pracovať len v exceli,“ vymenoval negatíva Kajan.
Pri piatich župách výskumníci TIS nepochodili ani s angličtinou. Bola medzi nimi aj Žilina. „V telefóne nám odpovedať nevedeli, odkázali nás na email, no odpoveď neprišla,“ vysvetlil Kajan.
Slabé stránky nášho kraja sú aj v chýbajúcom dlhodobom harmonograme rokovaní zastupiteľstva a pracovníci TIS tiež nenašli možnosť nahlásiť nekalé praktiky na ktoré by prišli zamestnanci či občania. „Ešte pred dvomi rokmi sme to v Žiline evidovali,“ dodal Kajan.
Pred dvomi rokmi bol náš kraj na treťom miesto. Teraz si polepšil o tri body a s 55 percentami je druhý. Za víťazom má však výrazný odstup.
Najlepší sú Trenčania
Najviac, takmer 75-percentné skóre získal Trenčiansky samosprávny kraj. „Predovšetkým pre ich program Otvorená župa. Za dva roky sa z posledného miesta posunuli až na prvé. Zverejňujú záznamy z rokovania zastupiteľstva, zápisnice z komisií, registre investičných akcií, priebeh a výsledky verejných obchodných súťaží na predaj a prenájom majetku, majetkové priznania politikov či poradovníky v zariadeniach sociálnych služieb,“ vymenoval pozitíva víťazného kraja riaditeľ TIS Gabriel Šípoš.
Z prvého na piate miesto sa naopak prepadla Banskobystrická župa pod vedením Mariána Kotlebu (ĽSNS). Župa zlyhala napríklad pri zverejňovaní zápisníc z obchodno-verejných súťaží, ale aj v mediálnej informovanosti, ktorú nazvali pracovníci TIS zneužívaním. Tento problém sa však vyskytol aj pri ďalších župných médiách. „Z hľadiska objektívneho informovania o živote kraja sú župné médiá len málo užitočné,“ zhodnotil Piško.
Vôbec najhoršie dopadol Košický samosprávny kraj, ktorý sa za dva roky prepadol o tri pozície.
Pravidelné testovanie
TIS testovala župy už po štvrtýkrát. Meranie považuje za nástroj verejnej kontroly, ktorá má zúžiť priestor pre korupčné a klientelistické správanie.
„Tento prieskum neznamená, že v Trenčíne sú iba transparentní a v Košiciach vládne korupcia. Tá môže byť všade. My sme nepozerali na všetky čísla do detailov. Na to nemáme možnosti. Prieskum hovorí, v ktorých župách informácie zbytočne neskrývajú a snažia sa nastaviť pravidlá tak, aby boli otvorení verejnej kontrole,“ uzatvára Piško.
Titulná fotografia – autor/Mário Kajan, Michal Piško a Gabriel Šípoš (zľava) informujú o výsledkoch transparentnosti VÚC
