Zdravotní klauni predpisujú pacientom smiech

Od pondelka do štvrtka sa v Ružomberku konalo medzinárodné stretnutie profesionálnych zdravotných klaunov. Do Hrabova zavítalo viac ako sto červených nosov z 11 krajín sveta.

Nemocnica vyvoláva u ľudí akýsi zvláštny rešpekt až neznámy strach. Mnohým pacientom vie z času na čas vyčarovať úsmev na tvári len návšteva blízkych, dobrý lekársky prístup a, samozrejme, cesta domov. Pravidelný úsmev na tvári je však v nemocnici potrebný ako soľ. Pacientom pomáha zvládať bolesť a strach, zlepšuje psychickú pohodu a tým aj urýchľuje liečbu.

Červený nos prináša radosť už 15 rokov

V roku 2003 pozvala doktorka Daniela Sejnová na Slovensko Garyho Edwardsa. Američan, žijúci v Čechách, mal s humorom v nemocniciach bohaté skúsenosti. Misia bola teda jasná. Gary mal na Slovensku rozbehnúť projekt zdravotného klaunovania.

Svoju prvú klaunskú návštevu absolvoval na Klinike detskej onkológie a hematológie v Bratislave. Trvala rekordných sedem hodín a odštartovala myšlienku prinášať smiech aj do slovenských nemocníc. Návšteva priniesla ovocie. V roku 2004 sa vďaka jeho pričineniu narodilo občianske združenie Červený nos Clowndoctors.

O rok neskôr sa už sedem klaunov vybralo za svojimi prvými pacientmi do Národného ústavu detských chorôb v Bratislave. Počas 15 rokov počet klaunov stúpol na 61 a k jedinej pravidelnej nemocnici v Bratislave sa pridalo ďalších 52 z celého Slovenska. V súčasnosti sú klauni roztrúsení do štyroch oblastí. Terapiou smiechom pomáhajú v regiónoch Bratislavy, Žiliny, Prešova a Banskej Bystrici.

„Máme pokryté takmer všetky nemocnice po celom Slovensku. Je už iba päť menších oddelení, kde ešte nie sme, ale veríme, že aj tam budú klauni rozdávať deťom radosť,“ vysvetľuje Zuzana Ambro, výkonná riaditeľka združenia Červený nos Clowndoctors.

Na Slovensku po druhýkrát

Stretnutie klaunov býva každoročne veľkou medzinárodnou udalosťou. Slovensko sa stalo hosťujúcou krajinou už po druhýkrát. Tento rok sa stretlo viac ako sto profesionálnych zdravotných klaunov z 11 krajín v Hrabove. Odovzdávať svoje skúsenosti iným prišli okrem 25 slovenských klaunov aj kolegovia z Čiech, Rakúska, Maďarska, Poľska, Nemecka, Chorvátska, Slovinska, Litvy, Jordánska či Palestíny.

„Hlavným cieľom tohto stretnutia je vzájomná podpora, vzdelávanie a výmena skúseností. Nepozývame si žiadnych externých lektorov. Máme medzi sebou šikovných ľudí z rôznych oblastí. Jeden vie žonglovať, ďalší je dobrý v lezení, iný v hre na hudobný nástroj,“ hovorí o zmysle stretnutia výkonná riaditeľka.

Pri rozloženom stane a veľkom červenom nose bolo cítiť najmä rodinnú atmosféru, no najdominantnejším bol zovšadiaľ ozývajúci sa smiech.

Jeden z workshopov bol zameraný na udržanie rovnováhy. (Foto: Anna Zábojníková)

„Zdravotný klaun by mal mať v prvom rade zmysel pre humor. Potom je dôležitá aj empatia. Predsa len v tej nemocnici zažívate veľmi ťažké a náročné situácie, ktoré sú aj stresové. Človek si ani nedokáže predstaviť, čo všetko so sebou prináša návšteva v nemocnici,“ vyratúva, aké vlastnosti by mal mať dobrý klaun Zuzana Ambro.

Celkový výcvik je náročný a aj škála vecí, ktoré musia klauni ovládať predtým, než pôjdu do nemocnice, je široká. Musia zvládať základy zdravovedy a partnerskej práce. Musia sa navzájom vnímať, preto prechádzajú aj psychologickým vzdelávaním. Majú dokonca aj vzdelávanie z oblasti sociológie, aby vedeli s akými skupinami pracujú.

Najdôležitejšie je však zmieriť sa s danou situáciou, ktorú v nemocnici zažijú. „Klaunom poskytujeme veľa psychologickej opatery. Často hovoria, že keď ich ľudia pozvú do svojho súkromia, nasadia si nos, pretože práve on ich chráni,“ opisuje emotívne stretnutia s chorými pacientmi riaditeľka združenia.

Prinášajú radosť nielen deťom, ale aj seniorom

Zdravotní klauni nie sú dobrovoľníkmi. Vykonávať tak náročnú prácu by podľa slov riaditeľky nebolo z dlhodobého hľadiska možné. Ich profesia stojí na troch základných pilieroch. Sú to kontinuita, profesionalita a pravidelnosť.

Klauni chodia rozdávať radosť najmä detským pacientom. V ich programoch však nezabúdajú ani na seniorov a dospelých pacientov.

Návštevy medzi detskými a dospelými pacientami sú iné. Klauni nepotrebujú podrobne poznať diagnózu dieťaťa. Stačí ju vedieť do tej miery, aby neublížili ani pacientovi, ani sebe.

V domovoch seniorov sa s tými istými ľuďmi stretávajú pravidelne. Často sú to ľudia, ktorí v zariadeniach trávia dlhé roky. Niekedy majú také diagnózy, ktoré im bránia vyjsť na čerstvý vzduch. Vtedy im klauni prinesú niečo, čo sa deje vonku. Ak je jeseň, prinesú listy, zaspievajú a nadväzujú v príbehu, ktorý sa tam pri poslednej návšteve uskutočnil.

„Aj seniori chcú humor do svojho života. Navyše, ešte stále sú to ľudia, ktorí majú čo dať a sú súčasťou našej spoločnosti. Pre mňa bolo pohladením na dušu, keď mala jedna pani vyznačené, že v piatok príde pán farár a potom, v pondelok prídu klauni,“ hovorí Zuzana Ambro, pričom dodáva, že pre seniorov je návšteva klaunov niečo ako spoločenská udalosť.

Nie vždy vyhrá humor

Zdravotného klauna už viac ako 10 rokov robí aj Ján Šprynar z Čiech. Do nemocnice chodí pod pseudonymom doktor Květoslav Hrdlička. Tak ako aj ostatní klauni, aj jeho úlohou je predpisovať smiech.

Začal som na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Tam som sa venoval dramatickej výchove a hral som aj v divadle. Klaunovanie prišlo samo. Od malička som bol šoumen a tak som sa neskôr začal zaujímať aj o profesiu zdravotného klauna.“ hovorí o svojich začiatkoch Ján Šprynar.

Prvotný impulz prišiel vtedy, keď do Brna zavítal zdravotný klaun. A keďže aj jeho priateľka robila zdravotného klauna, začali spolu pracovať na viacerých projektoch. O päť rokov neskôr sa pridal do organizácie zdravotných klaunov. „Bol to obrovský skok. Zrazu tu boli jasné pravidla. Navyše, ukázali mi cestu ako to robiť,“ hovorí o svojom rozvoji mladý, zdravotný klaun.

Podľa neho je najťažšie nepodľahnúť rutine. Dôležité je ujasniť si svoj charakter, nebáť sa experimentovať a byť otvorený. Smútok treba nechať v šatni a ku pacientom ísť len s postavou klauna.

Prezrádza, že je ťažké vidieť choré deti, no klaun je maska. Keď má nos, tak nevidí zlé veci, ale len tie dobré. „Aj my si uvedomujeme, že je to smutné, a tiež sa pýtame, prečo má šesťročný chlapec rakovinu. V kostýme a s nasadeným nosom to v danej chvíli neriešime. Čas na smútok príde až po návšteve,“ priznáva profesionálny zdravotný klaun.

Medzi dôležitými vlastnosťami klauna vyzdvihol chuť experimentovať, hrať sa a chcieť byť v danej chvíli pre druhých. „Treba sa chytiť na náladu, ktorá prevláda. Nie vždy vyhrá humor. Ak je v izbe tichá, pokojná atmosféra, treba sa naladiť a udržovať ju,“ uzatvára Ján Šprynar.

Zdravotní klauni z 11 krajín sveta. Foto: Martina Dobšinská Novomestská

Profesionalitu potvrdil certifikát

Zdravotní klauni mali počas stretnutia na výber z množstva workshopov. Učili sa spievať, žonglovať, improvizovať, ale aj udržať rovnováhu na lane. Do Hrabova zavítala aj pediatrička a predsedníčka združenia Katarína Šimovičová. Minulý rok sa stala víťazkou ankety Slovenka roka v kategórii Charita a s najvyšším počtom hlasov divákov aj Absolútnou Slovenkou roka 2018. Počas stretnutia klaunov prednášala na tému infekčné ochorenia detí a dospelých.

Do vzdelávacieho systému patria aj prednášky z oblasti medicíny a psychológie.

„Humor berieme vážne a vzdelávaním sa snažíme posunúť úroveň našej profesie o niečo vyššie,“ hovorí o profesionalite klaunov Pavel Mihaľák, umelecký riaditeľ Červeného nosa.

Model vzdelávania zahŕňa stovky hodín klaunovania v nemocniciach, prednášok a workshopov povinných pre všetkých klaunov. Tí ich musia za istý časový úsek absolvovať, aby získali certifikát profesionálneho klauna. Práve on sa stane ich vstupnou bránou pre pôsobenie v združení.

Počas slávnostnej ceremónie medzinárodného stretnutia v Hrabove obdržalo certifikát 35 nových zdravotných klaunov Červeného nosa.

Titulná fotografia: Zdravotní klauni počas medzinárodného stretnutia v Hrabove. Zdroj – Martina Dobšinská Novomestská.

 

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas štyroch rokov štúdia mi Ružomberok prirástol k srdcu, a preto ma zaujíma všetko, čo sa s mestom spája.