Každé mesto má stavby, ktoré ho charakterizujú. Niektoré sú staré, viacstoročné, iné novšie. Ale aj tie mladšie majú právo na existenciu. Bezhlavo rúcať dokáže každý – v našom meste je dosť dôkazov.
Aj keď sa to nezdá, aj naše mesto sa, síce pomalinky, ale mení. Pohľad na staré fotografie ukazuje, že Kultúrny dom pôvodne nemal pristavenú kaviareň s terasou. Tá pribudla v tridsiatych rokoch a bola (kaviareň i terasa) hojne využívaná. Priestor križovatky bol čiastočne opticky uzavretý budovou “Zelovocu” na Nemeckej ulici a suploval akési námestie, ktoré v strede chýbalo. V šesťdesiatych rokoch nastalo veľké búranie centrálnej zóny, pre ktoré som v tých časoch smutnovtipne navrhoval zmeniť názov mesta na Rúcamberok. Vtedy sa Mostová ulica otvorila do parku k múzeu, čím sa pocit intimity námestíčka vytratil. Počas rekonštrukcie Kultúrneho domu architekt veľmi tvorivo vycítil potrebu aspoň optického definovania tohto priestoru, čo sa mu podľa mojej skromnej a neodbornej mienky stĺpovým schodišťom aj podarilo. Objekt kruhových schodov a súvisiacich kruhových objektov sa stal nedeliteľnou súčiastkou nielen Kultúry ale aj uličnej panorámy.
Ako sa dozvedám, tieto schody sa majú zrúcať, lebo manažment hotela nevie zabezpečiť využívanie terasy a na schodisko umiestnil závoru. Keby takúto terasu s krásnym výhľadom a priamym prístupom z ulice mali v Mikuláši či Kubíne, celé leto by pod slnečníkmi nebolo voľného miesta. Myslím si, že je na uváženie, či sa kvôli neschopnosti manažmentu máme zbaviť jedného z charakteristických mestotvorných objektov. Asi ich máme tak veľa, že si to môžeme dovoliť.
Ak sa proti tomuto zámeru nepostavíme, schodisko nenápadne v tichosti odíde do večných lovíšť za fontánou na Madačovovej ulici. Občania, architekti, urbanisti, čo vy na to?
