Minulý týždeň to v slovenských mestách, tak ako kedysi pred 29 rokmi, znovu prehrmelo.
Vtedy zmena režimu, neskôr naposledy v jedenástom roku bratislavská Gorila. V piatok, 9. marca 2018, štrnganie kľúčov, heslá proti vládnucej štátostrane Smer, na transparente ležiace a obnažené telo istej vládnej asistentky a iné písomné a ilustračné prejavy národa s výkrikmi – odstúpte a bolo vás už dosť.
Po tých dvoch vraždách mladých ľudí vo Veľkej Mači sme si nevdojak vyslúžili aj kontroly, či návštevy z Bruselu, všelijakých úradníkov, ktorí nám neveria ako narábame s eurofondmi, či vyšetrujeme vraždy. Výsostne boli sme aj na prvých stránkach svetových denníkov či bulvárnych plátkov. Opäť sme sa tak zviditeľnili, tak ako sme si do jazyka implantovali toto sloveso. Hocičo nám posledný týždeň po weboch chodilo, útočilo na prezidenta republiky, ktorý mal zosnovať (štátny) prevrat s opozíciou. Prevrat úspešného štátu, zaviesť na Slovensko nový Majdan, oranžovú revolúciu a najnovšie aj Ukrajinu. George Soros pôvodom Maďar, podnikateľ a filantrop a človek s temnou minulosťou sa vyskytol i v slovách nášho prestrašeného premiéra.
Nuž, aj tak sa prehrešky z korupcie, podvodov, existencie oligarchistických skupín, defraudácie eurofondov, nedovoleného sa obohacovania na úkor spoločnosti, dajú zakryť pre Slovensko nebezpečným človekom skoro deväťdesiatročným Američanom Sorosom. Kdesi v zhromaždených piatkových masách sa objavil na chrbte malého slovenského “demonštranta” plagát s heslom: Na Sorosove rozprávky už dávno neverím.
