Na Katolíckej univerzite sa stretli učitelia, vedeckí pracovníci, organizácie a firmy, ktorí na Slovensku pracujú predovšetkým s nemeckým jazykom.
Vôbec prvý Deutschkongress, teda stretnutie ľudí a firiem pracujúcich s nemeckým jazykom sa uskutočnil na začiatku júla v Ružomberku. Na Katolícku univerzitu prišlo približne 300 učiteľov a vedeckých pracovníkov zo všetkých typov škôl na Slovensku, ale aj z Čiech. Nechýbali tiež zástupcovia podnikateľskej sféry, ktorí pre nemecky hovoriaci trh vyrábajú a obchodujú s ním.
Manifest za viac cudzích jazykov
„Hlavným cieľom je zosieťovať všetky inštitúcie, katedry, inštitúty, firmy, vydavateľstvá či jazykové školy, aby sme vybudovali platformu spolupráce, na ktorej budú stavať. Zdá sa nám, že cudzie jazyky, a teda aj nemčina, sú politickými rozhodnutiami zatláčané do úzadia. A to nepovažujeme za dobré,“ vysvetlila jedna z členiek organizačného štábu Hana Chmelárová Marková.
Spolok učiteľov nemčiny a germanistov (SUNG) pri príležitosti kongresu pripravil manifest, kde žiada ministerstvo školstva, aby prehodnotilo stav, keď druhý cudzí jazyk je na našich školách dobrovoľný.
„Bez toho, aby sme také malé národy ako my, Česká republika a iné, ovládali v dnešnej Európe aspoň dva cudzie jazyky sa nezaobídeme. Druhým jazykom nemusí byť len nemčina, sme za ktorýkoľvek jazyk, lebo pre moderného Európana je len angličtina málo,“ doplnila k téme Jana Juhásová z Katedry germanistiky na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity.
Práve hostia z Čiech ponúkli svoj pohľad na túto tému, kde po desiatich rokoch opätovne zaviedli povinnú výučbu druhého cudzieho jazyka na základných školách.
„Úpadok s cudzími rečami, okrem angličtiny, je aj u nás. Našťastie sa to podarilo teraz zastaviť. Vedieť aspoň dva cudzie jazyky je prirodzené,“ hovorí Marie Müllerová, pracovníčka zo školstva z Hradca Králové v Českej republike.
O zamestnanosti aj vzdelávaní
Súčasťou kongresu bola konferencia, veľtrh kontaktov, ale aj pracovných príležitostí, a tiež desiatky prednášok a workshopov ku spôsobom a trendom vo vzdelávaní a novinkám v samotnom nemeckom jazyku. Nemenej dôležitý bol aj vstup zamestnávateľov, ktorí vysvetľovali svoje požiadavky a zoznamovali sa s možnosťami, aké dokáže nemecké vzdelávacie prostredie u nás vygenerovať.
„Boli tu ľudia z Volkswagenu, Uniqa, T-systems a podobne, a všetci potvrdili, že ak nebudú mať dostatočne vzdelaných a kvalitne po nemecky hovoriacich ľudí, nevedia zaručiť, že tu zostanú podnikať aj naďalej,“ priblížila témy rozhovorov Marková.
„Sú to spojené nádoby. Musím kooperovať aj s hospodárskou sférou. Ale, samozrejme, chceme ľudí aj zušľachťovať, nevychovávať len pre prácu a priemysel, ale aj pre cudzojazyčnú krásu jazyka, literatúry, kultúry či umenia,“ ponúkla svoj pohľad na dôležitosť vzdelávania v inom jazyku Juhásová.
Na Deutschkongresse participovali okrem Katolíckej univerzity, Ministerstva školstva či Štátneho pedagogického ústavu aj veľvyslanectvá Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Kongres vznikol aj ako pripomienka 25-ročných vzťahov a vôbec pôsobenia nemecky hovoriacich inštitúcií na Slovensku.
Titulná fotografia – Deutschkongress 2018 v Ružomberku. Zdroj: Anton Kulan/t2.sk
