Dolný Liptov je bohatý na lesné pramene či studničky. Ich kvalitu vody ale Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) nekontroluje.
S pribúdajúcimi slnečnými dňami začína aj turistická sezóna. Spásou v čase únavy či rozhorúčenia po dlhej túre môže byť aj lesná studnička alebo prameň. Niektorí si priezračnú tekutinu naberú do rúk a pokropia rozhorúčené telo. Odvážlivci však neodolajú a zopár dúškov neznámej záchrany vypijú. Studená voda síce dodá chýbajúcu energiu, no môže ohroziť naše zdravie.
Takýto zdroj vody sa nachádza aj na ceste do Hrabova. Nezastavujú sa pri ňom len Ružomberčania, ale aj zahraniční turisti. „Keď sú horúčavy, tak je tam veľa ľudí a pýtajú sa ma, či je zdravá. Ja im to ale neviem povedať,“ vysvetľuje 69-ročný Peter Ilečko, ktorý v Ružomberku býva už 30 rokov.
Niektorí okoloidúci si podľa jeho slov berú vodu do fliaš, alebo aj do bandasiek. „Tiež ju pijem, zatiaľ sa mi nič nestalo. Ide však o to, že tam chýba oznam o tom, či je pitná alebo či je zlá,“ hovorí o obľúbenom zdroji vody pri ceste do Hrabova Peter Ilečko.
Pitná alebo nie?
Každý zdroj pitnej vody má určené ochranné pásmo. Ide o územie so stanoveným režimom hospodárenia, ktoré má zabezpečiť, že nedôjde k ovplyvneniu kvality podzemnej vody. Používanie vody z neznámych zdrojov, studničiek a prameňov je rizikové práve preto, že takéto ochranné pásmo nemajú.
„Pitie vody zo zdravotne nezabezpečených vodných zdrojov nachádzajúcich sa v lesoch alebo kdekoľvek voľne v prírode nie je bezpečné,“ vysvetľuje regionálna hygienička Gabriela Guráňová.
Ide o vodné zdroje bez vhodného stavebno – technického riešenia, bez pásma hygienickej ochrany, bez zabezpečenia vhodnej dezinfekcie. Sú to miesta bez pravidelného vyšetrovania kontroly kvality vody a bez schválenia príslušným vodohospodárskym orgánom a orgánom verejného zdravotníctva.
RÚVZ nemá povinnosť vykonávať kontrolu minerálnych prameňov a studničiek. Zabezpečuje však kontrolu pitnej vody, ktorá je určená na hromadné alebo individuálne zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou.
„Kontrolu zabezpečujeme v príslušných akreditovaných laboratóriách podľa počtu obyvateľov v zásobovaných oblastiach a objemu vyrábanej alebo dodávanej pitnej vody,“ hovorí o pitnej vode pre hromadné zásobovanie Gabriela Guráňová.
Kto teda kontroluje pramene?
Ak chce starosta obce či jej obyvatelia vedieť akú kvalitu má voda z ich prameňa, môže požiadať príslušné akreditované laboratórium o jej vyšetrenie. „Upozorňujeme, že pre takéto druhy vôd nie je k dispozícii norma, podľa ktorej by sa mohli výsledky takýchto rozborov vyhodnotiť. Išlo by len o orientačný výsledok,“ spresňuje Gabriela Guráňová.
Ak si niekto dá takúto vodu vyšetriť, odborníci zisťujú mikrobiologické, biologické, fyzikálne, chemické, senzorické a iné ukazovatele. Za kontrolu vody sa ale platí.
„Výsledná hodnota záleží od cenovej ponuky príslušného laboratória a počtu vyšetrovaných ukazovateľov,“ hovorí o cene kontroly vody regionálna hygienička. Ak by ste si chceli dať urobiť minimálny rozbor pitnej vody, zaplatíte takmer 120 eur.
Úrad verejného zdravotníctva SR a vybrané regionálne úrady ponúkajú aj bezplatné orientačné vyšetrenia vody zo studničiek. Túto možnosť môžete využiť len 22.marca pri príležitosti Svetového dňa vody.
Črevné nákazy, nevoľnosti aj triaška
Studničky, či pramene predstavujú zdroje, ktoré využívame na pitie len príležitostne. Sú voľne prístupné, ale aj ľahko zraniteľné. Na dolnom Liptove je ich neúrekom.
Niektoré z nich majú označenie „Pitná voda“, no v horách tečú najmä tie, ktoré sú pre nás neznáme. Hygiena životného prostredia radí, že v prípade neoznačených zdrojov si musíme všímať ich celkový stav a zvážiť použitie, najmä, ak voda z hľadiska senzorických vlastností nepôsobí vyhovujúco.
I voda, ktorá má priezračnú farbu, je bez zákalu či zápachu a má ,,dobrú chuť“, však nemusí byť zo zdravotného hľadiska bezpečná. Jediným spoľahlivým dôkazom zdravotnej bezpečnosti vody je jej laboratórne vyšetrenie.
„Žiadnu univerzálnu radu na pitie z nezabezpečených vodných zdrojov nemožno poskytnúť, okrem rady, že voda z takýchto prírodných vodných zdrojov nie je v žiadnom prípade bezpečná,“ uzatvára regionálna hygienička.
Vodou z neznámeho zdroja sa môžu šíriť predovšetkým pôvodcovia črevných nákaz. V našich podmienkach najmä gastroenteritídy a bacilárnej dyzentérie. Z vírusových ochorení sú to najmä ochorenia spôsobené rotavírusmi a vírusom hepatitídy typu A. Prejavmi ochorení môžu byť najmä nevoľnosti, bolesti brucha a hlavy, hnačky, kŕče a zvracania, teploty až triašky.
Titulná fotografia: Prameň pod Vlkolíncom. Autor: Peter Kravčák.
