Vysvedčenie z transparentnosti pre Ružomberok: úspechy aj neúspechy. Výsledná známka: B+

V posledných rokoch sa stále častejšie hovorí o tom, že miestna samospráva má byť otvorená, transparentná a efektívna. Čo to znamená a ako je na tom naše mesto?

Pozornosť odbornej verejnosti sa v posledných týždňoch upierala na Bratislavu. Primátor Matúš Vallo dodržal svoj predvolebný sľub a pustil sa do verejného výberu výkonných manažérov mestských podnikov, ako sú vodárenská spoločnosť, dopravný podnik, mestské lesy či OLO (Odvoz a likvidácia odpadu).

Ide o firmy s tržbami, ktoré sa rádovo pohybujú v desiatkach miliónov eur.

O výbere kandidátov do finálového kola rozhodovali päťčlenné komisie, ktoré jednotlivých uchádzačov najprv preverili na neverejných pohovoroch. Po nich nasledovalo verejné vypočutie, počas ktorého mohol klásť otázky aj ktokoľvek z prítomnej verejnosti.

Komisie následne primátorovi odporučili víťazov konkurzov, definitívne slovo ale budú mať mestskí poslanci. „Trúfam si povedať, že takto transparentný výber na riadiace pozície v mestských podnikoch sa v Bratislave doteraz neuskutočnil,“ povedal pre TASR primátor Vallo.

Keď poslanci riadia mestské firmy

Obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou mesta máme aj v Ružomberku. Najvýznamnejšími sú vodárenská spoločnosť, CZT (Centrálne zásobovanie teplom), ByPo (Bytový podnik), technické služby, mestské lesy, Kultúrny dom A. Hlinku, MBK a MFK.

V niektorých má mesto stopercentný obchodný podiel, v iných je len menšinovým spoločníkom či akcionárom (ByPo, technické služby, vodárenská spoločnosť).

Každá z nich má na čele konateľa (konateľov), pokiaľ ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, resp. predstavenstvo, pokiaľ ide o akciovú spoločnosť. Ďalším dôležitým orgánom v každej z týchto spoločností je dozorná rada.

Pohľad na zloženie orgánov týchto spoločností hovorí o tom, že v nich okrem manažérov sedia aj poslanci. O tom, kto na ktorú stoličku zasadne, rozhodujú začiatkom volebného obdobia na návrh primátora samotní poslanci.

Transparentnosť nie je cieľom, ale prostriedkom

Na májovom zasadnutí tak mestské zastupiteľstvo zvolilo za konateľa CZT, ByPo, MBK a za člena dozornej rady MFK viceprimátora Michala Lazára. Na väčšine týchto miest v uplynulom volebnom období sedel bývalý viceprimátor Michal Slašťan.

Druhý viceprimátor Ján Bednárik sa stal členom predstavenstva vodárenskej spoločnosti. Konateľom mestských lesov, predsedom predstavenstva kultúrneho domu a členom predstavenstva technických služieb a MFK sa zasa stal predseda poslaneckého Klubu primátora Milan Šlávka. Na svoje si ale prišli aj ďalší poslanci.

Dídžej v technických službách

Ružomberok v tomto nie je výnimkou. Z hodnotenia transparentnosti 100 najväčších miest, ktoré od roku 2010 každé dva roky zverejňuje Transparency International Slovensko (TIS), vyplýva, že v uplynulom roku boli poslanci konateľmi a členmi predstavenstiev v 56 z 88 hodnotených samospráv, ktoré majú mestské podniky. Vrátane okolitých miest ako sú Žilina, Liptovský Mikuláš či Dolný Kubín.

Michal Piško, projektový manažér TIS
Michal Piško, projektový manažér TIS

TIS túto prax dlhodobo kritizuje. „Poslanci by nemali byť konateľmi alebo členmi predstavenstiev mestských firiem. Ich úloha je kontrolná, preto by mali sedieť skôr v dozorných radách,“ hovorí projektových manažér TIS Michal Piško, podľa ktorého sú mestské, župné či štátne firmy využívané aj ako politické trafiky, kde sa dajú zarobiť slušné peniaze.

S týmto postojom súhlasí aj odborník na samosprávu a hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Kaliňák: „Poznám mesto, kde bol v orgánoch technických služieb dídžej. Čo mal tento človek spoločné s danou problematikou?“

Čo sa s tým dá robiť? „Treba na to ísť podobne ako bratislavský primátor Vallo a obsadzovať jednotlivé pozície cestou verejných výberových konaní, aby štátne či mestské firmy riadili skutoční odborníci, a nie politickí nominanti,“ ponúka riešenie Michal Piško.

Pre úplnosť treba dodať, že ružomberský viceprimátor Lazár v blogu na internetovej stránke Ružomberského magazínu napísal, že zo štyroch spomenutých funkcií bude mať finančný benefit len z jednej – v spoločnosti ByPo by mal mesačne dostávať 400 eur.

„Takto získané finančné prostriedky využijem, aby som podporil novovzniknutý fond Talentum na podporu talentovanej mládeže v meste a budem na tento fond pravidelne prispievať. Urobil som to aj teraz, keď sa fond zakladal,“ uviedol Lazár.

Obaja odborníci zhodne tvrdia, že okrem politických nominácií sú problémom aj potenciálne konflikty záujmov. Napríklad, keď mestské spoločnosti, na čele ktorých stoja poslanci, vytvárajú stratu, ktorú potom tí istí poslanci sanujú tým, že v mestskom zastupiteľstve presadia naliatie ďalších verejných financií do „svojich“ firiem.

Michal Kaliňák, hovorca ZMOS

„Úlohou poslancov je najmä dohliadať na efektívne narábanie s mestskými prostriedkami a nie prekrývať ich nezodpovedné používanie,“ zdôrazňuje Piško. A podľa Kaliňáka by poslanci na konci každého volebného obdobia mali dávať verejný odpočet, nakoľko efektívne narábali so zverenými prostriedkami.

Tretí problematický bod vidí Michal Piško v tom, že dosadzovaním poslancov do predstavenstiev či za konateľov sa zbytočne komplikuje a predražuje riadenie mestských spoločností. „Predseda predstavenstva či konateľ by mal byť zároveň výkonným manažérom firmy. No prax je nezriedka taká, že popri poslancami obsadených predstavenstvách pôsobia v mestských spoločnostiach ďalší manažéri, ktorí ich reálne riadia,“ vysvetľuje Piško. Takto je to aj v niektorých ružomberských podnikoch.

Personálna politika zlyháva

V spomenutom rebríčku najtransparentnejších miest obsadil Ružomberok v uplynulom roku 18. miesto. V roku 2012 bol ôsmy. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že mesto sa prepadlo, nie je to tak.

V rokoch 2012 aj 2018 dostal Ružomberok od TIS známku B+ s celkovým skóre 66 percent. No kým iné mestá sa počas šiestich rokov zlepšili a dosiahli lepšie umiestnenie, naše mesto stagnovalo.

„V minulosti sme mali niekoľko príkladov dobrých samospráv, ale veľké množstvo málo otvorených No nielen väčšie mestá, ale aj malé obce si stále viac uvedomujú, že transparentnosť, čistota verejného života a zapájanie obyvateľov do rozhodovacích procesov, sú veľmi dôležité,“ hodnotí Piško.

Zároveň ale upozorňuje na to, že ak je niektoré mesto v rebríčku vysoko, neznamená to, že je automaticky bezproblémové a ukážkové. „Môže sa stať, že len my sme nedokázali na základe verejne dostupných informácií tieto problémy úplne presne identifikovať. Aby to tak bolo, museli by sme byť v danom mestskom úrade prítomní deň a noc, aby nám nič neuniklo,“ vysvetľuje projektový manažér TIS.

Kým v deviatich z jedenástich hodnotených oblastí bol v roku 2018 Ružomberok nadpriemerný, v oblasti spomenutých obecných podnikov ako aj personálnej politiky pohorel (viď tabuľka). TIS mestu vyčítalo napríklad to, že o výberových konaniach na pracovné pozície na radnici nezverejňovalo žiadne informácie a miesta referentov cez ne dokonca neobsadzovalo vôbec.

„Samospráva by mala na svojej internetovej stránke proaktívne zverejňovať všetky dôležité rozhodnutia – akým spôsobom prijíma zamestnancov, komu dáva dotácie, ako nakupuje tovary a služby. Jednoducho, ľudia majú vedieť, akým spôsobom vedenie mesta nakladá s verejnými prostriedkami,“ vysvetľuje Piško.

Jednotlivé procesy by mali mať stanovené jasné pravidlá, aby nevznikal zbytočný priestor pre svojvoľné rozhodnutia. „Takýmito pravidlami samospráva chráni samú seba nielen smerom von, ale aj dovnútra. Nikto potom nebude môcť hovoriť, že niekto bol prijatý do zamestnania vďaka rodinkárstvu alebo že čosi bolo pokútne nakúpené, lebo na všetko budú stanovené jasné pravidlá a občania budú o procesoch aj výsledkoch verejne informovaní,“ odporúča odborník.

Tajiť sa nevypláca

Zaujímalo nás aj to, ako TIS hodnotí obnovenie Mestskej rady v Ružomberku. Keďže zo zákona nie je povinná, primátor Igor Čombor ju v roku 2014 zrušil, aby ju minulý rok zasa obnovil.

„Zásadné rozhodnutia sa často robia práve počas zasadnutí mestskej rady a komisií. Na mestskom zastupiteľstve sú potom neraz už iba formálne schválené. Preto je dôležité, aby v nich mali svojich zástupcov všetky poslanecké kluby,“ domnieva sa Piško.

To sa v Ružomberku nestalo, keďže opoziční poslanci Patrik Habo, Karol Javorka a dnes už aj exposlanec Miroslav Zuberec ostali nielen mimo mestskej rady, ale aj komisií.

„Čím väčšia bude zapojenosť občanov do verejného života, tým väčšia je šanca, že rozhodnutia vedenia mesta budú robené v prospech čo najširších skupín obyvateľstva.“
Michal Piško, Transparency International Slovensko

Štatistika TIS ukazuje, že v uplynulom roku 35 zo sto hodnotených miest inštitút mestskej rady nevyužívalo (vrátane Žiliny). V ostatných 41 mestách boli mestské rady neverejné (Liptovský Mikuláš) a v 24 verejné (Dolný Kubín).

Aj keď primátor Čombor mestskú radu obnovil, v rokovacom poriadku je stanovené, že jej zasadnutia sú neverejné. Naopak, zasadnutia komisií pôsobiacich pri mestskom zastupiteľstve sú verejnosti otvorené.

Odborník z TIS ale upozorňuje, že aj na prvý pohľad otvorené samosprávy si nachádzajú spôsoby, ako veci skrývať: „Napríklad tak, že popri verejnosti otvoreným mestským radám a komisiám primátor zriadi neverejné poslanecké grémium, čo je inštitút, ktorý zákon nepozná, a tam sa za zatvorenými dverami uvaria všetky dôležité rozhodnutia.“

Michal Piško je však presvedčený, že takéto praktiky sú zradné a ľudia ich skôr či neskôr prekuknú. „Naopak, čím väčšia bude zapojenosť občanov do verejného života, tým väčšia je šanca, že rozhodnutia vedenia mesta budú robené v prospech čo najširších skupín obyvateľstva. A voliči to vo voľbách určite ocenia,“ uzatvára projektový manažér TIS.

Článok vyšiel v Ružomberskom magazíne 6-7/2019.

Titulná fotografia – Marek Hasák

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.