Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Na stretnutí poslucháčov žurnalistiky so známym moderátorom istej súkromnej televízie sa jeden študent dotyčného rovno spýtal:
„Nehanbíte sa vysielať také idiotské programy?“
Narážal tým na rôzne „realityšou“, ktorými sa súkromné televízne kanály prezentujú. Módnym trendom v ich vysielaní sa stali „farmárske“ programy presýtené triviálnosťou a primitivizmom, nakrúcané mimo civilizácie niekde na dedinskej samote.
Špeciálne vybraní účinkujúci, vyšinutí, s pomýlenými hodnotami, z ktorých prakticky každý trpí nejakou úchylkou, psychicky labilní, ľahko manipulovateľní, neschopní ovládať svoje emócie sa cieleným rozoštvávaním podľa vopred podrobne pripraveného scenára príkazmi, intrigami, údermi pod pás dostávajú do vzájomných ostrých konfliktov, bitiek a hádok, stavov beznádeje a zúfalstva, umelo vyvolanej eufórie, milostných zápletiek.
Kvôli vidine peňažnej výhry im neprekáža verejná degradácia vlastnej osobnosti, pre peniaze sú ochotní nechať sa ponižovať, obracať pred národom na posmech, intímne sa prejavovať, nechať diváka, aby sa bavil na ich vystrájaní a slzách.
Zbierku nenormálnych indivíduí a ľudských trosiek dopĺňa moderátor alebo moderátorka vstupujúci do „šou“ trápnymi pokynmi, pri ktorých súdne uvažujúci divák pochybuje o absencii zdravého rozumu u všetkých zainteresovaných.
Prostredie, kde sa nekonečná „šou“ odohráva, nie je vybrané náhodou. Má konzumentovi programu nenápadne pripomínať, že práca na poli, práca okolo dorábania toho najzákladnejšieho, chleba, potravinových komodít, je vlastne nedôstojnou činnosťou a vykonávať ju môže len spodina, ľudia z okraja spoločnosti, skoro až blázni. Nevedie človeka k šťastiu, ale iba k zahanbujúcej drine a živoreniu v špine a koexistencii s domácim zvieratstvom, ktorej sa civilizovaný svet vyhýba.
Dospelý divák obyčajne o poľnej práci a jej užitočnosti pre základné existovanie ľudského tvora na Zemi, o pestovaní a dôležitosti chovu zvierat vie svoje, ale mládež, sledujúca tento program je náchylná podsúvaným pochybným tvrdeniam, dokladovaným rafinovane zostrihaným obrazom a slovom, uveriť.
(Farmárske „realityšou“ majú aj svoje ekonomicko-politické pozadie. Národ, ktorého mladá generácia smeruje k tomu, aby vlastnú poľnohospodársku základňu vedome aj nevedome likvidovala, je odsúdený na dovoz často veľmi nekvalitných až zdraviu nebezpečných potravinových komodít a v podmienkach permanentne sa zvyšujúcich cien vydaný na milosť a nemilosť spotrebiteľa rabujúcemu tržnému mechanizmu.)
Opýtaný moderátor mladému študentovi naznačil, že jeho televízii vôbec nejde o diváka. Záujem o človeka iba predstiera. Ide jej o sledovanosť, a tým činom o peniaze, ktoré dostáva za reklamu. Čím sledovanejší program, tým drahšie reklamné šoty. Preto sa súkromné kanály uchyľujú k vysielaniu programov, ktoré diváka ohlupujú, šokujú, útočia na najprimitívnejšie pudy.
Neponúknu mu nič esteticky a eticky povznášajúce a zmysluplné. Nepotrebujú, aby premýšľal, aby bol múdrejší, rozhľadenejší, aby sa vzdelával. Potrebujú tupca vysedávajúceho pred obrazovkou celé hodiny až do noci. Predvedú mu napríklad, ako jeden z účinkujúcich v „úžasnej šou“ dojí kozu. Zviera mečí, pasie sa, dáva mlieko. Ostatní aktéri sa hádajú, vrieskajú, bijú sa, intrigujú, ohovárajú, prejavujú svoju úbohosť a hlúposť.
Keď si tak porovnáte všetkých účinkujúcich v „úžasnej realityšou“, môžete konštatovať jedno: tá koza, ktorá má byť cieľom výsmechu a symbolom opovrhnutia hodnej činnosti, je aspoň užitočná.
Vyšlo v zbierke Iba tak IV. (2013).
Ilustračná fotografia – Pixabay
