Volia aj ružomberské obce. Najširšia ponuka kandidátov je v Liskovej, najužšia vo Švošove

Starostov a obecných poslancov si vyberajú aj obyvatelia dolnoliptovských obcí.

Z 30-tisíc obyvateľov 24 obcí ružomberského okresu chce byť starostom 53 a poslancom viac ako 330 kandidátov. Pre porovnanie – v roku 2010 chcelo svoju obec viesť 77 a v roku 2014 dokonca až 94 záujemcov.

Ak by sme počty tohtoročných poslaneckých kandidátov prepočítali na počet obyvateľov, zistili by sme, že na vidieku je politická angažovanosť omnoho väčšia ako v meste. Kým v obciach pripadá jeden poslanecký kandidát na 90 obyvateľov, v Ružomberku chce byť poslancom len jeden z viac ako 300 obyvateľov.

V Potoku majú málo kandidátov

Najväčší záujem o správu vecí verejných majú ľudia, ktorí žijú v najmenších obciach. V Turíku s 252 obyvateľmi kandiduje každý 25. obyvateľ, v Potoku (98 obyvateľov) každý 33. a v Liptovskom Michale (300 obyvateľov) každý 38. obyvateľ.

V malých obciach, ktoré majú do 500 obyvateľov, môže mať obecné zastupiteľstvo podľa zákona troch až piatich poslancov. Všetky spomenuté obce sa priklonili k vrchnej hranici. Rovnako aj Martinček a Kalameny, ktoré majú taktiež do 500 obyvateľov.

Pre piatich zastupiteľov sa rozhodli aj v Ivachnovej a Bešeňovej, ktoré patria do kategórie 501 – 1 000 obyvateľov, takže miestne zastupiteľstvo môže päť až sedem poslancov. Iné obce z tejto kategórie sa priklonili k vrchnej hranici siedmich poslancov. Ide o Štiavničku, Švošov a Valaskú Dubovú.

Zo spomenutých obcí stoja za pozornosť Švošov a Potok, v ktorých je zoznam kandidátov najchudobnejší z celého dolnoliptovského regiónu. Vo Švošove kandiduje na starostu len doterajší prvý muž obce Milan Široň. Rovnaká situácia sa zopakovala aj v ďalších šiestich obciach (Bešeňová, Ivachnová, Kalameny, Liptovská Osada, Ľubochňa, Valaská Dubová).

Slabý záujem je aj o miesto vo švošovskom obecnom zastupiteľstve, o ktoré sa uchádza len osem záujemcov. „Čierny Peter“ tak ostane len v rukách jediného z nich.

K ešte zaujímavejšej situácii došlo v najmenšej tunajšej obci. Starostom Potoka chce byť okrem doterajšej prvej ženy obce Kataríny Machovej aj bývalý starosta Albín Bella. A hoci do päťčlenného zastupiteľstva pôvodne kandidovalo päť kandidátov, takže zvolenie mali isté, napokon dvaja z nich odstúpili. Prečo? V oboch prípadoch išlo o policajtov, ktorí kandidovali za politickú stranu, čo zákon zakazuje. Uvedomili si to až oneskorene, ale hneď zjednali nápravu a kandidatúry sa vzdali. V Potoku sa tak budú musieť konať doplňujúce voľby.

V Stankovanoch už starosta nekandiduje

Vo väčších obciach ružomberského regiónu (1 001 – 3 000 obyvateľov) sa niekde rozhodli pre siedmich, inde pre deviatich zastupiteľov. Do prvej skupiny patria Liptovská Štiavnica, Liptovská Teplá a Ludrová, do druhej zasa Hubová, Komjatná, Liptovská Lúžna, Liptovská Osada, Liptovské Revúce, Lisková, Ľubochňa, Lúčky a Stankovany.

Došlo tak k zaujímavej situácii – Ľubochňa s 1087 obyvateľmi má deväť poslancov, kým Liptovská Štiavnica, ktorá má o sto obyvateľov viac, má v zastupiteľstve o dvoch poslancov menej.

Najväčší pretlak kandidátov je v Liskovej, kde na starostu kandiduje až sedem ľudí (najviac v celom regióne) a stoličky deviatich poslancov by chcelo obsadiť až 28 kandidátov.

Za zmienku stoja aj Stankovany, ktoré sú jedinou dolnoliptovskou obcou, kde sa doterajší starosta Rudolf Baleja rozhodol neuchádzať o svoje znovuzvolenie. „Splnil som svoj verejný sľub, že po skončení tohto volebného obdobia už po tretíkrát na funkciu starostu obce nebudem kandidovať,“ povedal pre Ružomberský magazín starosta Baleja, ktorý je zároveň dlhoročným členom farskej hospodárskej rady a zveľaďovaniu majetku miestnej farnosti sa plánuje venovať aj po odchode z vedenia obecného úradu.

Naopak, o znovuzvolenie sa uchádzajú všetci traja starostovskí matadori – Dušan Lauko v Liptovskej Štiavnici (starostom je od roku 1994) a Vladimír Šimalčík v Liptovskej Teplej s Albínom Husarčíkom v Liptovskej Lužnej (obaja od roku 1998).

V dvoch najväčších dolnoliptovských obciach, ktoré ako jediné majú viac ako tritisíc obyvateľov, budú voliči vyberať deväť (Likavka), resp. jedenásť (Sliače) poslancov. V Liptovských Sliačoch sa o poslanecký mandát usiluje 30 ľudí, čo je najviac z celého regiónu.

Starostkou chce byť 11 žien

Kým primátorský súboj v Ružomberku bude čisto mužskou záležitosťou, v ôsmich obciach kandidujú za starostky aj ženy. V Liptovskej Teplej sú kandidátky až dve, v Liskovej dokonca až tri.

Najmladším kandidátom na starostu je 26-ročný Marek Pavlík v Liptovskej Štiavnici.  Naopak, najstarším kandidátom je 65-ročný doterajší starosta Kalamien Július Česák, ktorý je v obci jediným kandidátom.

Čo sa týka straníckej príslušnosti neprekvapuje, že z 53 kandidátov na starostov je 26 nezávislých, s výrazným odstupom nasledujú kandidáti Smeru, KDH a SNS.

Ilustračné foto – TASR/Oliver Ondráš

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.