Na Liptovskej Mare aj v Bešeňovej musia opravovať poruchy 

Vodohospodári upokojujú, že nádrže sú bezpečné a pravidelne monitorované. 

Vodné stavby Liptovská Mara a Bešeňová potrebujú rozsiahle investície do údržby. Bešeňovej robia problém priesaky cez dilatácie. Odhalili ich ešte v roku 2015 počas prieskumu miniponorkou.

„Netesnosti dilatácii sú výrazným potenciálnym rizikom pre bezpečnosť vodnej stavby, pretože umožňujú skryté šírenie kontaktnej filtračnej poruchy,“ píše sa v pravidelnej správe o stave vodných stavieb na Slovensku, o ktorej ešte v júni rokovala vláda SR.

Bešeňovú trápia priesaky

Poruchy na vodnej nádrži Bešeňová zaradili vodohospodári do najvyššej kategórie priorít (spolu desať stavieb na Slovensku), kde už boli vydané rozhodnutia štátnej vodnej správy na nápravu. Opravy si podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) vyžadujú 202-tisíc eur a zrealizované by mali byť etapovito do konca roku 2020.

,,V súčasnej dobe prebiehajú utesňovacie práce na ľavostranných dilatáciách v plnom dĺžkovom rozsahu, pomáhajú aj potápači. Náklady na opravy sú vo výške 64-tisíc eur,“ informoval Ružomberský magazín hovorca SVP Marián Bocák.

Priesaky predstavujú pre Bešeňovú dlhodobý problém. Objavil sa ešte v roku 1999, neskôr aj v roku 2012. Poruchu vtedy odstránili injektážnou clonou.

Liptovskú Maru pravidelne kontrolujú

Liptovská Mara sa v rámci správy vodohospodárov dostala do 3. kategórie priorít, čo sú stavby, ktorých stav smeruje ku vzniku poruchy. Spolu je takýchto vodných stavieb na Slovensku štrnásť. 

Bezpečnostným rizikom Liptovskej Mary sú zosuvné územia (Malý Vlaštiansky zosuv a Veľkomarský zosuv), ktoré je nutné monitorovať.

SVP eviduje problém od roku 2010, kedy si nechali vypracovať návrh monitoringu problémových území. Ten chcú teraz aktualizovať pomocou nových sond monitorujúcich podpovrchové posuny zosuvného územia. Celkové náklady by si mali podľa SVP vyžiadať 45-tisíc eur.

,,Územia od výstavby neustále monitorujeme meraním zvislých a polohových posunov bodov a hladiny podzemnej vody v pozorovacích sondách zabudovaných k šmykovým plochám zosuvu,“ hovorí o opatreniach Marián Bocák. Zároveň dodal, že je meraná aj výdatnosť vrtov, ktoré odvádzajú infiltrovanú zrážkovú vodu z oblasti šmykových plôch.

Na Liptovskej Mare pravidelne vykonávajú obhliadky zosuvu. Tie spočívajú v sledovaní  prípadných novovzniknutých terénnych deformácií, ktorými môžu byť trhliny či nátrže.

Zabezpečujú tiež pravidelnú údržbu zosuvných území. Kosia a čistia odvodňovacie rigoly, ktoré odvádzajú povrchovú vodu zo zrážok mimo zosuvných území.

,,Obe nádrže sú prevádzkyschopné a bezpečné. Všetky javy a skutočnosti, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňujú bezpečnosť, sú pravidelne merané a sledované. Ak sa zistia odchýlky od dlhodobého stavu, podrobne sa skúmajú, vyhodnocujú, a ak je potrebné, prijímajú sa okamžité opatrenia,“  hodnotí situáciu vodných plôch na Liptove hovorca Bocák.

Problémom sú peniaze   

Výrazná väčšina existujúcich vodných stavieb je v prevádzke viac ako 40 – 60 rokov a javy súvisiace so starnutím priehradných telies sa tak prejavujú oveľa viac ako v minulosti.  Pre SVP je bezpečnosť vodných stavieb prioritou, no chýbajú finančné zdroje.

,,Peniaze na opravy a údržbu spravovaného majetku presahujú zdroje poskytované na udržiavanie existujúceho majetku zo štátneho rozpočtu SR prostredníctvom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,“ informuje správa o vodných stavbách na Slovensku.

Zároveň sa v nej uvádza, že kvôli nedostatku financií nie je možné udržiavať a opravovať vodné stavby v rozsahu a termínoch bez rizika ohrozenia územia vodnej stavby. Preto dochádza k obmedzeniu prevádzky vodných stavieb pri zníženej prevádzkovej hladine alebo vypustením vodnej nádrže.

Vodohospodári upozorňujú, že za obdobie rokov 2005 – 2017 potrebovali na údržbu a opravy vodohospodárskeho majetku 473 miliónov eur.

,,Skutočná výška finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu za roky  2005 – 2017 však bola iba 132,34 mil. eur. Za obdobie 12 rokov to predstavuje len 39,9 percentné pokrytie potrieb,“ píše sa v správe o vodných stavbách.

Zdroj titulnej fotografie – obecvlachy.sk

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas štyroch rokov štúdia mi Ružomberok prirástol k srdcu, a preto ma zaujíma všetko, čo sa s mestom spája.