Veľká Fatra je na titulnej strane prestížneho časopisu Nature

Prales v Ľubochnianskej doline sa vďaka fotografovi Ondrejovi Kameniarovi dostal na obálku slávneho vedeckého časopisu.

Nature a Science. Na svete nie sú prestížnejšie a slávnejšie časopisy zaoberajúce sa prírodou a vedou. Jedno z posledných čísiel týždenníka Nature vyšlo s fotografiou pralesa v Ľubochnianskej doline na titulke.

Časopis Nature zo 16. mája tohto roku. Titulná fotografia je z rezervácie Kundračka v Ľubochnianskej doline. Autor – Nature/Ondrej Kameniar

Lesy sú pre nás ako železo do šrotu

„Je to Národná prírodná rezervácia Kundračka. Nachádza sa uprostred Ľubochnianskej doliny na rozlohe asi 115 hektárov,“ približuje teraz už slávnu fotografiu jej autor Ondrej Kameniar.

Mladý, 28-ročný vedec z Ľubochne si robí doktorát z ekológie lesa na Českej zemědělskej univerzite v Prahe. Tu ho spolu s kolegami vedie profesor Miroslav Svoboda. Spolu sa podieľajú na rozsiahlom medzinárodnom výskume lesných ekosystémov a ich správania v súvislosti s meniacou sa klímou.

„Výskum sme robili aj vo Veľkej Fatre. Vedúci vedel, že fotím, tak mi napísal, či nemám fotku, lebo pýtajú nejaké z časopisu. Ani len mi nenapadlo, že sa dostane až na titulnú stranu,“ hovorí o fotografii z najdlhšej slovenskej doliny Ondrej Kameniar.

Práve meno profesora Svobodu uviedli editori časopisu aj k autorstvu fotky. Kameniar sa však na svojho tútora či časopis nehnevá, dôležité pre neho je, že téma ekológie lesov sa dostáva globálne do popredia.

Kundračka je v piatom stupni ochrany. Rastie tam buk, javor, lipa, jedľa, borovica i smrek.

„Vo Veľkej Fatre či iných pohoriach máme veľké poklady a ani o nich nevieme. Pristupujeme k nim často tak, ako keby si Francúzi rozmontovali Eiffelovku a predali ju do zberných surovín. Hodnota lesa je omnoho väčšia ako hodnota dreva v ňom, to si treba uvedomiť. Mnohé hodnotné prírodné lesy aj dnes končia ako toaletný papier,“ hovorí mladý vedec, ktorý sa teší, že téma ochrany lesov a prírody sa konečne dostáva do pozornosti verejnosti aj politikov.

„Donedávna to vyzeralo ako akademická diskusia pre pár „teoretikov“, ktorí nemajú čo robiť. Ľudia však už dnes chápu, že to nie je len tak, a treba začať niečo robiť pre ochranu nášho prírodného bohatstva.“

Ekosystém, aký zatiaľ nevieme celkom pochopiť

Aj v Ľubochnianskej doline už bola pred päťdesiatimi rokmi pripravená lanovka, aby sa tu začal výrub. Avšak na poslednú chvíľu sa na nej niečo pokazilo. Kým odstránili poruchu, stihli vyhlásiť rezerváciu.

„Dnes tu chodíme robiť výskum a zisťujeme, že lykožrút či vetrové narušenia tu boli aj pred tristo rokmi a všetky lesy sa s tým bez zásahu človeka vysporiadali. Je to prirodzený cyklus prírody, ktorý je tak sofistikovaný, že si to do dôsledkov nevieme ani len uvedomiť,“ hovorí Kameniar a opisuje podzemnú funkciu koreňov, húb a informačný systém, cez ktorý si stromy posielajú živiny, ale aj informácie o prirodzených škodcoch. Keby sa lesy ako Kundračka nezachovali, tieto veci by sme vraj nikdy nezistili.

Uznáva, že drevo síce nevyhnutne potrebujeme, ale nemusí sa nutne zaobstarávať spôsobmi, ktoré tak vážnym spôsobom narúšajú prírodu, a ktoré prevažujú v našom súčasnom lesnom hospodárstve.

„Len pár percent územia našich lesov je striktne chránených, no aj to sa niektorým zdá veľa. Zachovajme ich nenarušené s možnosťou neinvázneho turizmu, a rozumne hospodárme vo zvyšku lesov tak, aby sme nenarušili biotop masívnymi výrubmi, pretože spôsobujeme ekosystému škody, ktoré sa budú obnovovať mnoho generácií a my už pôvodný stav určite nezažijeme. Samozrejme, následky v podobe problémov s vodou, biodiverzitou, životným prostredím a napokon aj s drevom si „vypijeme“ všetci už onedlho,“ približuje problematiku lesa aktuálne v Ružomberku žijúci vedec.

Prales vo Veľkej Fatre. Foto – Ondrej Kameniar

Príklad v Rumunskom Fagaraši

Za príklad dáva južné Karpaty a lesy v Rumunskom Fagaraši. Výskumom tu s kolegami posledné roky trávia veľa času. Aj tu miestni ľudia oddávna hospodárili a vidieť, že oblasti okolo dedín nie sú žiadny nedotknutý prales. Napriek tomu je to stále ekologicky funkčný les, pretože v ňom je všetko čo má byť – pôvodné druhové zloženie, staré stromy, mŕtve drevo. Podľa rodáka z Ľubochne tu je les je využívaný, ale nie prerábaný. Ďalej od usadlostí, hlbšie v horách sa však dodnes zachovali rozsiahle oblasti nenarušeného alebo takmer nenarušeného lesa. Aj toto sa ale v posledných rokoch vplyvom bezhlavej industriálnej ťažby rýchlo mení.

„Súčasné klimatické podmienky vytláčajú smrek do vyšších oblastí, pretože má radšej chladnejšie a vlhkejšie podnebie. Dolu je teplejšie, a tam sa viacej darí listnatému či zmiešanému lesu. Keby sme si niekde na Fagaraši nastavili kameru, natáčali časozber nejakých 50 rokov a potom to zrýchlili, videli by sme, ako sa tieto vegetačné stupne pekne posúvajú v reakcii na zmeny klímy. Prírodný les sa zmenám klímy dokáže prispôsobiť. Umelo vysadená smrečina to nedokáže – príde lykožrút a odstráni ju, pretože je príliš vzdialená od toho, čo by tam podľa prírodných zákonitostí bolo. Nie je výsledkom prírodných procesov, ale ľudského krátkozrakého plánovania,“ vysvetľuje.

Víta postupnú zmenu myslenia lesníkov a vysádzanie zmiešaných lesov. Malo sa to však podľa neho udiať už dávno, pretože problém je dlhodobo známy. Okrem toho by však bolo treba v lesoch zabezpečiť aj rôznovekosť a štruktúrnu pestrosť porastov. Zvýšiť množstvo mŕtveho dreva a starých stromov, ale predovšetkým upustiť od plošnej ťažby.

Veľkú Fatru opisuje ako najzachovalejšie pohorie na pralesy v rámci Slovenska. K jedinečným pralesom nemajú ďaleko ani turisti na hlavných turistických ťahoch.

„Stačí sa prejsť po značke popod Čierny kameň, Skalnú alpu alebo Jánošíkovú kolkáreň a uvidíte veľa zaujímavého. Určite ale odporúčam Veľkú Fatru zo strany Turca.“

O časopise Nature

Časopis začal vychádzať vo Veľkej Británii v roku 1869. Rozbiehal ho Sir Norman Lockyer. Vydavateľom bol v anglosaskom svete známy Alexander Macmillan. Vydavateľstvo s týmto menom existuje dodnes, no časopis zo svojho portfólia predalo nemeckej Verlagsgruppe. Dnes je samostatným vydavateľským domom, má viacero jazykových mutácii a špecializovaných sesterských časopisov. Od začiatku sa orientoval nielen na prírodu, ale aj na vedu. Práve tu boli po prvý raz zverejnené informácie o röntgenových lúčoch, mechanickom lietaní a už v roku 1903 aj o plyne hélium, ktorý sa vyrába rozkladom z rádia, za čo bola až o takmer dvadsať rokov neskôr udelená Nobelová cena a objav mal veľký vplyv na ďalší vývoj ľudstva. Nature ako prvý informoval o klonovaní ovce Dolly, ale aj o čiastočnom rozlúštení ľudskej DNA na začiatku milénia.

Prales vo Veľkej Fatre. Foto – Ondrej Kameniar.

 

Titulná fotografia – Ondrej Kameniar. Foto – Mário Duchoň

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.