Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
Vegetariáni sú zvláštnou kastou. Čudáci, prežúvajúci trávu, živiaci sa iba zeleninou, ovocím a obhrýzaním kôry zo stromov. Vyhlasujú o sebe, že radšej zahynú, akoby mali vziať do úst nejaké mäso.
O ich skalopevnom tvrdení som raz zapochyboval. Dávnejšie, pri ceste vlakom do Ruska, ukradol niekto – samozrejme z totálne reťazami a zámkami zaisteného kupé – kolegyni, zaprisahanej vegetariánke, dva veľké tašky nabité bezmäsitou stravou.
Vydržala deň a s trpiteľskou tvárou chodila po Arbate, no potom sa v drahej Moskve napchávala najlačnejšou tlačenkou – ráno, naobed, večer. A nič sa jej nestalo, dokonca ani neumrela.
Ryžové chlebíky pripomínajúce polystyrén, pšeničné klíčky, púpavový šalát, kaša z prosa, fazuľová nátierka – to dokáže normálneho človeka iba rozladiť. Vrcholom vegetariánskeho šialenstva a vlastne zločinom bývajú sójové škvarky na bryndzových haluškách. Za to by mali dotyčného kuchára vykastrovať na etapy.
Ešte som nevidel slovenského „vegoša“, ktorý by mimoriadne dlho bral penziu. Títo ľudia sa podobne ako ostatní dožívajú zväčša priemerného veku, bez ohľadu na to, koľko trávy spásli za života a orechov pochrúmali. Odišli na druhý svet nemastní, nelaní, bez šťavy. Pomreli z potravín riadne postihnutých chémiou, aké nemôžu poriadnemu človeku ani chutiť.
Odopreli si aspoň raz v živote príležitosť ochutnať dokonalý segedínsky guláš s páperovými knedľami, kapustnicu s údeným a čerstvým bravčovým, prekladanú domácou klobásou, nepoznali fašírku zo štyroch druhov mäsa poliatu roztaveným syrom a zapekanú vo vyšľahanom zemiakovom pyré so šunkovou penou.
Toto všetko si môžu dožičiť iba nevegetariáni. S pritlmenou vášňou obhrýzajú grilované stehná marinované v mede, púšťajú si na jazyk jahňacinu v karamelovej omáčke s mandľami, napchávajú sa husacinou a lokšami, pečenými jaternicami a nazlato do chrumkava spraženým prerasteným bôčikom. Síce vedia, že aj tak pomrú, ale chcú, aby to bolo z niečoho šťavnatého a fajnového…
Ktorí trochu viac vážia a sú pri sebe, našu matičku zem aspoň byľku pomastia. Pretože aj ona to občas potrebuje…
Vyšlo v zbierke Iba tak výber (2010).
Ilustračná fotografia – Pixabay
