Rodáčka z Ružomberka Mira Podmanická sa od útleho veku venuje tvorivej činnosti. Začínala kreslením, na strednej škole vyskúšala navrhovanie odevov, neskôr sa zamerala na sochárstvo.
Výtvarníctvo ju oslovilo už v detstve. Svoje nadanie rozvíjala od šiestich rokov na základnej umeleckej škole.
„Po prijatí na strednú výtvarnú školu už bolo jasné, že sa budem venovať vizuálnemu umeniu. Presné zameranie sa však stále vyvíjalo,“ približuje začiatky svojho kreatívneho pôsobenia, ktoré ju významne ovplyvňujú aj v terajšej tvorbe.
Láska k textilu u nej pretrváva dodnes. Neodráža sa však v módnej tvorbe, ale v sochárskej. Po strednej škole totiž zamierila na Katedru socha, objekt, inštalácia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Ako úspešná absolventka doktorandského stupňa na nej momentálne aj prednáša.
Vyrába vázy aj šperky
Popri pedagogickej činnosti nezabúda ani na výtvarnú, prezrádza, že je pre ňu dokonca dôležitejšia. V rámci sochárskej tvorby vytvára najmä objekty a inštalácie.
Od roku 2013 spolupracuje s keramickou dizajnérkou Markétou Novákovou na výrobe váz s kvetinovými reliéfmi. Viac ako sto z nich vystavovali túto jeseň v Galérii Ľudovíta Fullu.
Mladé umelkyne zatiaľ vytvorili tri kolekcie plastických rôznofarebných váz, ktoré môžu, odhliadnuc od úžitkovej funkcie, slúžiť ako zaujímavý interiérový doplnok. Hneď prvá z kolekcií bola ocenená Slovenskou výtvarnou úniou.
Práve cez spoluprácu s českou výtvarníčkou sa ružomberská rodáčka dostala k porcelánu, ktorý je popri textile jej obľúbeným materiálom. „Sčasti pracujem aj v oblasti šperku. Vytvorila som kolekciu čokoládových brošní, náušníc či sponiek a tiež porcelánových nositeľných mini-objektov,“ dopĺňa.
Čokoládová brošňa.
„Rada experimentujem a skúšam nové veci. Hľadám ďalšie možnosti a snažím sa stále zlepšovať,“ vysvetľuje svoj prístup k tvorbe.
Chýbajú jej hory
Od zákazníkov či blízkych, ktorých svojimi výtvormi obdarovala, má len pozitívne ohlasy. „Majitelia sa tešia, že majú doma niečo originálne. Kamaráti a známi si cenia, že je to odo mňa,“ konkretizuje.
Výtvarná tvorba je už vraj neoddeliteľnou súčasťou jej života. Absentuje v nej stereotyp a nuda, prináša kreatívnosť, voľnosť, ale aj zodpovednosť.
Na pedagogickej činnosti ju však demotivuje rastúca administratíva a napätie vytvárané aktuálnou spoločenskou situáciou.
Napriek tomu, že už dlhé roky žije v hlavnom meste, rada spomína na bezstarostnosť čias, keď bývala v Ružomberku. „Chýba mi pokoj a pomalší režim menšieho mesta, no najviac hory a okolitá príroda,“ priznáva s nostalgiou.
Foto – archív Miry Podmanickej
