Koncom roka 2018 uplynulo štvrťstoročie od zápisu Vlkolínca do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
„Vlkolínec je pozoruhodne neporušene zachovaný sídelný celok, pozostávajúci z typických zrubových objektov charakteristického stredoeurópskeho typu. Niet vedomostí o žiadnom inom obytnom súbore, ktorý by sa dal porovnať z hľadiska homogénnosti s Vlkolíncom.“
Týmito slovami pred 25 rokmi výbor UNESCO zdôvodnil zapísanie Vlkolínca do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Definitívne rozhodnutie padlo počas zasadnutia v kolumbijskej Cartagene 6. – 11. decembra 1993.
Okrem Vlkolínca boli ocenené aj historické mestá Banská Štiavnica a Levoča, Spišský hrad a okolité pamiatky, napríklad Kostol Ducha Svätého v Žehre.
„Všetky úkony smerujúce k zápisu Vlkolínca do zoznamu UNESCO trvali asi rok,“ spomína si Julián Helko, ktorý stál v tom čase na čele ružomberskej radnice. „O Vlkolínec bol naozaj veľký záujem, chodili sme o ňom rozprávať nielen po Slovensku, ale aj v zahraničí. Obzvlášť si spomínam na prezentáciu v Oslo,“ hovorí bývalý ružomberský primátor.
Úsmevnou je preňho najmä spomienka na Aviu, ktorá do nórskeho hlavného mesta viezla panely o minulosti a živote vo Vlkolínci. „Doba bola iná, nemali sme také možnosti ako dnes,“ dodáva Helko.
Putovnou výstavou si 25. výročie tejto udalosti pripomenulo mesto Ružomberok v prvej polovici tohto roku. Expozícia o Vlkolínci zavítala do Banskej Štiavnice, Levoče, Bardejovských Kúpeľov, Žiliny či Bratislavy.