Mnohí Ružomberčania sme to nestihli v predvianočnom mestskom virvare poriadne zaregistrovať. Milan – priateľ a osobnosť – náhle odišiel z tohto mesta v 83 roku svojho života. Odvtedy už ušlo viac ako 18 dní (posledná rozlúčka v Ružomberku 12. 12. 2019).
Kým príslušné domáce a mestské médiá pripomenú jeho meno (ak uverejnia vo svojich kronikách, zatiaľ čo niektoré od istej doby tak už nerobia), dovoľujem si v dobe vydavateľského vákua na rozhraní oboch rokov mojím krátkym príspevkom pripomenúť čitateľom webového Ružomberského magazínu tohto milého človeka. A tak tu je moje krátke predbehnutie „pre mediálne viac z iných kompetentnejších zdrojov” o Milanovi Bočekovi.
Priateľsky a z poslaneckej minulosti rokov 1994 – 1998 v mestskom zastupiteľstve si fotografiou z fotografie spomínam na septembrový zájazd z roku 1997 v Dánsku a Švédsku.
Staršou fotografiou pod záhlavím textu, ktorá je z dánskeho Helsingoru, kde je Milan Boček prvý zľava, (rovnako aj druhou z návštevy a exkurzie v svetoznámom kodaňskom pivovare Carlsberg) je malým vstupom do krátkeho exkurzu o tomto vynikajúcom človekovi – členovi organizačno-výstavnej komisie s ktorým som mal možnosť naposledy debatovať na ostatnom 52. ružomberskom Fotofore, otvorenom začiatkom októbra tohto roku.
V tichej spomienke záveru roku 2019 nám zostane v mysliach Milan Boček, ako člen niekdajšej hudobnej skupiny Oktet 63, bývalý kultúrny pracovník závodného klubu Severoslovenských celulózok a papierní v Ružomberku, dlhoročný poslanec Mestského zastupiteľstva, člen kultúrnych komisií pri MsZ; organizátor fotografických podujatí a súťaží, člen komisií (Strom, Fotoforum a iných) a v neposlednom rade aj dlhoročná opora, člen hudobného súboru a jeden zo zakladateľov dychovej hudby Supranka z rokov 60-tych minulého storočia, ktorá nedávno oslavovala svoje 50. výročie vzniku.
