To, že v meste nevidíme toľko čiernych skládok ako kedysi, je výsledkom práce ružomberskej poriadkovej služby. V problémových lokalitách hliadkuje už vyše pol roka.
Spočiatku ich nebrali vážne. Keď sa členovia čerstvo zriadenej poriadkovej služby vybrali hliadkovať do problémových častí, miestni si robili naďalej svoje, poniektorí sa im aj zasmiali.
„Myslel som si, že to bude náročné a ľudia nás nebudú chcieť počúvať,“ predvídal nie úplne hladký priebeh Koloman Puška, člen prvej ružomberskej občianskej hliadky. Na pohovore na pozíciu uspel spomedzi 16 uchádzačov. Spolu s Milanom Bartošom a Vladimírom Pleškom.
Trojica chlapov tak pred pol rokom začala hliadkovať. Vystrojení v reflexných vestách s nápisom Miestna občianska poriadková služba (MOPS) a s preukazom na krku sa ráno poberajú na osemhodinovú šichtu do rómskych komunít. Prevažne na Textilnú, Považskú, Bystrickú i do domovského Rybárpola. Podľa pokynov polície dohliadajú na bezpečnosť a dodržiavanie poriadku.
Pri takýchto úlohách je autorita kľúčovou. Ich kompetencie siahajú po dohovor, nanajvýš napomenutie. „Po čase sme už boli prísnejší, aby nás rešpektovali. Vysvetlili sme im, že porušujú zákon a čo im hrozí za jeho nedodržanie,“ spomína Koloman, ako si dláždili cestu k rešpektu.
Práca s ľuďmi je pre všetkých troch novou skúsenosťou. Koloman predtým robil v automobilke v Dolnom Kubíne, Milan zas v technických službách, rovnako v Dolnom Kubíne. Najstarší Vladimír má za sebou 26 rokov práce na železniciach.
Miestni si však zvykli a teraz si dajú povedať. „Preto volíme skôr kamarátsky prístup. Porozprávame sa s nimi, dohovoríme im,“ prezrádza momentálnu pracovnú metódu Vladimír. „Na represiu už máme mestskú alebo štátnu políciu,“ pokynie hlavou k policajtovi v miestnosti, ktorému sa zodpovedajú. Je ním druhý zástupca náčelníka mestskej polície Tomáš Matejovie. Keď však treba, vedia ich, ako to nazývajú, „postrašiť“. Teda pripomenúť hroziacu sankciu za spáchanie priestupku.
Čierne skládky, záškoláctvo
Poriadková služba má v pracovnej náplni aj monitorovanie a nahlasovanie nelegálnych skládok. Hľadajú páchateľa, ktorého vyzvú, aby svoje „dielo“ odpratal. „Pýtame sa ľudí, bývajú tam viacerí, určite musel niekto niečo vidieť,“ vysvetľuje sprvu najzhovorčivejší Koloman, ako pátrajú po pôvodcoch skládok.
Vám sa zdôveria skôr než polícii, narážame na ich prirodzené väzby. „Skôr,“ zaznie zborová odpoveď. Tomáš Matejovie ju rozvinie. „Políciu rešpektujú, ale predsa len, členovia MOPS pochádzajú z ich komunity. Výhodou je, že sú miesta, osôb a veci znalí. Poznajú aj tých, čo robia problémy.“
Občianska hliadka kontroluje aj školskú dochádzku. Neraz totiž deti uprednostnia pred vyučovaním iné aktivity. „Volajú nám zo škôl, keď nejaké dieťa nepríde. V rodine potom zisťujeme, či je choré a či má lekárske potvrdenie. A či o tom rodič vôbec vie,“ hovorí Milan o ďalšej sfére ich pôsobnosti. Vedia, ako to býva, veď aj oni kedysi chodili poza školu, priznávajú.
V popise práce majú všeobecne dohľad nad ochranou verejného a súkromného majetku, napríklad nad vandalizmom či znečisťovaním. Majú upozorňovať na protiprávne konanie aj dohliadať na bezpečnosť detí pri príchode a odchode zo školy. Od projektu poriadkovej služby, ktorý beží aj v Liptovskom Mikuláši či Poprade, si kompetentní sľubujú zníženie kriminality či podporu komunitného rozvoja.
Ak si s niečím nevedia rady, obracajú sa na políciu. „Ak majú nejaký problém, ktorý nevedia vyriešiť v rámci svojich kompetencií, tak volajú mne a ja už to riešim s našimi policajtmi,“ objasňuje Matejovie.
Čistejšie ulice , spratané skládky
Vladimír si myslí, že sú prínosom najmä pre tých poriadkumilovných. Členovia komunity, ktorí si zakladajú na poriadku, vítajú zásahy hliadky voči tým, ktorí si okolie spestria skládkou. „Už sa naučili byť čistotnejší,“ dopĺňa kolegu Koloman.
Aké dojmy majú zo svojej práce? Čistejšie ulice, menej skládok, zhodujú sa. „Pamätáte si skládku na Považskej? Popri ceste, strašné čosi. Podarilo sa nám ju zlikvidovať,“ spomína Koloman jeden z úspechov. Zároveň načrtne ďalšiu výzvu. „Všimli sme si ale, že zase tam niečo vyhodili – chladničku,“ oboznamujú šéfa o najnovšom prírastku, ktorý nemá na verejnom priestranstve čo robiť.
„A čo som vám na to povedal? Mňa zaujímajú výsledky,“ rozosmeje ich. „To, že to vidíte, dobre, len ju dajte odstrániť,“ pripomína im druhý zástupca náčelníka mestskej polície.
Práve ich výsledky rozhodnú o tom, či bude mesto v projekte pokračovať a žiadať o ďalší grant. Aktuálna, v Ružomberku pilotná časť projektu Miestnej občianskej poriadkovej služby potrvá do augusta 2021. Radnica na ňu získala 71 700 eur z eurofondov, takmer 5-tisíc eur zaplatila z mestskej kasy.
„Musím potvrdiť, že po ich príchode je v komunite značne väčší poriadok, ľudia ich rešpektujú a vidieť reálne výsledky. Som s ich prácou celkom spokojný,“ hodnotí Matejovie. Polícia si vedie aj dokumentáciu – stav pred nástupom hliadky a terajší, aby videli, koľko odpadu sa im reálne podarilo odstrániť. „Sú citeľní,“ dodáva Matejovie.
Titulná fotografia – Členovia Miestnej občianskej poriadkovej služby v teréne. Zdroj – Autorka.
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 2/2020.
