Mnohí z miest iných, v mestách podobného ranku, ako sme my, by nám mali závidieť, dookola tak dobre, v lone prírody zasadené mesto.
A mesto nie hocijaké. Mesto s históriou, ktorému kedysi v rokoch 80-tych s vtipom hovorili „Ružomberok mesto hrdina“. Nuž, preto, lebo aj Leningrad (dnes Sankt Petersburg) vydržal tisíc dňovú blokádu, tak ako Ružomberok, ktorý bol údajne jedno desaťročie trikrát menej než okresný (a vtedy menší Lipt. Mikuláš) zásobovaný mäsom, ovocím a zeleninou. Kým pyšné Nicovô malo armádneho generála Dzúra, to naše po tečúcej Revúcej a Váhu s penou na hladine, zabudnutého a zaznávaného Andreja Hlinku.
Dnes po rokoch na sútoku bývalých nadnárodných riek Agipu a Lukoilu (keď zostal len jeden) je to inak. Za posledné roky poklesol počet obyvateľov mesta. Expandujúce SCP, neskôr Neusiedler a dnes nadnárodné Mondi v dobe rozpadajúcich sa múrov textilky nesúcej kedysi hrdé meno V. I. Lenina, išli dopredu. A ďalších 300 ton celulózy mesačne navyše, či ďalších 310 miliónov financií pre nový papierenský stroj. Tak to pred dvomi rokmi naznačili miestne tlačové médiá na Environmentálnom dni 12. mája 2016 v Bešeňovej.
Sme mesto, ktoré je jedno z najväčších v počte čerpadiel pohonných hmôt na jedného obyvateľa na Slovensku, vraj aj s počtom bánk na jeden km štvorcový, mesto s bohatou poslednou volebnou kampaňou roku 2014 na post primátora. S dramaticky sa znižujúcim počtom obyvateľov cca. 28 tisícového mesta v ňom narástol počet lekární. A niekde ich koncentrácia v danom priestore a čase je veľmi vysoká. Žeby sme boli až tak nemocní, či naopak, vyššia zdravotná starostlivosť o občana? A koľko je tu ešte veľkých obchodných reťazcov a nákupných stredísk (aj keď sa Hobbimu po Hypernove nezadarilo). Cestou vo vlakovom kupé z Bratislavy, rozprávajúc sa o Ružomberku, som sa od jedného spolucestujúceho dozvedel, že aj najväčší počet architektov na tisíc obyvateľov mesta. Je tu i Katolícka univerzita, univerzitná knižnica od roku 2013, ktorú nám iní môžu závidieť. Posledné hodnotenia hovoria aj o najlepšej Vojenskej fakultnej nemocnici, práve tu v Ružomberku. A, konečne, od minulého mesiaca sú tu aj funkčné verejné toalety.
Sme proste mesto a nie hocijaké: 46 rokov nemáme letné kúpalisko, stratili sme aj ľahkoatletický 400 metrový ovál, čo by otcom mesta až tak nevadilo. Máme však blízke termálne kúpalisko a Vodný svet v Bešeňovej, stačí len sadnúť do auta, vziať rodinu a užiť si ten termálny svet. Máme najvyššiu basketbalovú a futbalovú ligu s vykurovaným trávnikom, čo nemá ani súčasný Slovan Bratislava. A vôbec nie je dôležité to, že v meste je ťažšie nájsť ulicu s farbou jedného a kompaktného asfaltu (súčasná výnimka Cesta Nad štadiónom), či niekde inde dobre vyvalcovaného spoja po prekopávke na ceste či na chodníku.
A tí, čo odišli z mesta žiť inde, nevedno prečo ho kritizujú, a zvlášť tí včaššie narodení. Často od niektorých počujete: „V Ružomberku nič nie je.“ Omyl, tu v Ružomberku je všetko.
