V pionierskom tábore

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

Do pionierskeho tábora som sa dostal za jedného z radových vedúcich vďaka svojmu krstnému otcovi. V ružomberskej textilnej fabrike bol závodným predsedom ROH, kým ho po roku 1968 pre nesúhlas s okupáciou Československa nezbavili funkcie.

Trojtýždňové turnusy bývali počas letných prázdnin, a s deckami, ktoré vám pridelili, ste mohli zažiť množstvo pekných chvíľ. Hlavne sa športovalo, súťažilo, chodilo na turistiku, výlety, na huby. Povinné nástupy spojené so vztyčovaním vlajky a pionierskym „šaškovaním“ sme brali skoro ako folklór.

Do tábora, keďže ho pokladali za vzorný, chodievali obyčajne súdružské návštevy zložené z komunistických a odborových funkcionárov okresu a kraja. Raz sme dostali návštevu dokonca z odborového ústredia v Bratislave.

Vtedy bol hlavným vedúcim pionierskeho tábora bývalý partizán, člen protifašistického zväzu, vysoký, zavalitý starý pán so zdravotným handicapom – dávnejšie prekonal mozgovú porážku, ktorá mu zasiahla ľavú stranu tela a mierne obmedzila pohyb ľavej ruky a nohy.

Deň predtým, ako očakávané „vyžraté“ panstvo s červenými knižkami, červenými nosmi a troma bradami prišlo, sme deti na návštevu funkcionárov pripravovali.

Okrem iného, keďže sa blížilo výročie SNP, skupinová vedúca zaobstarala dokumentárny film o fašizme. Nacisti v ňom pochodovali s fakľami a zástavami, Adolf Hitler a Joseph Goebbels na tribúne jačali a osprostený nemecký národ hajloval.

Dve čierne šesťstotrojky s delegáciou prišli doobeda. Tábor im predviedol nástup spojený s hlásením a slávnostným pochodom so zástavou. Jeden z „trojpodbradkových“, ktorí sa všetci dobrotivo usmievali, povedal deťom prejav a potom sa šlo na obec. Nebol každodenný, podotýkam.

Po obede si chcela odborárska delegácia neohlásene pozrieť nejakú chatku, aby videli, ako v pionierskom tábore žije a pripravuje sa na budovanie socializmu mladá generácia. Zamierili do chatkového domčeka na samom konci cestičky vysypanej vyhrabaným štrkom. Šéf tábora spolu so skupinovou vedúcou ich sprevádzali.

Cestou skupinová vedúca, zodpovedná hlavne za ideovo-politickú výchovu v tábore, zapálene vysvetľovala členom delegácie, že deti ochotne a aj vo voľnom čase čítajú poviedky o súdruhovi Leninovi a niektorí sa naučili hrať hry sovietskych pionierov podľa príručky pre mladého budovateľa.

V domčeku bývali šiesti dvanásťroční chlapci. Ich oddielová vedúca sa niekde zdržala a nebola pri svojich zverencoch. Z chatky sa ozýval krik a pred jej pootvorenými dvermi hostia zastali. Potom ich otvorili dokorán.

Na stole uprostred stál veliteľ chatky v bielej košeli s pionierskou šatkou na krku a s rukou vztýčenou na fašistický pozdrav. Pod nosom namaľované hitlerovské fúziky. Pred ním piati v rovnošate oblečení pionieri v pozore.

„Möchten Sie kapitulieren?“ vrieskal chalan na stole.

„Nein!“ odpovedali pionieri.

„Möchten Sie totalen Krieg?“

„Ja!“

„Sieg!“ hulákal veliteľ chatky.

„Heil!“ odpovedali zborovo jeho podriadení.

„Sieg!“

„Heil!“

Skupinová vedúca okamžite zamdlela a táboru šéfujúci bývalý partizán predstieral porážku aj na druhú stranu tela.

„Trojpodbradkové“ papuľky sa už potom dlho medzi nami nezdržali. Mali sme vtedy aj obavy, či tábor nerozpustia, no chvalabohu sa tak nestalo.

Vyšlo v zbierke Iba tak (2016).

Ilustračná fotografia – teraz.sk, TASR

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.