O tom, či má Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku dostatok lekárov, testov či ochranných pomôcok a koľko pacientov vôbec dokáže zvládnuť sme sa rozprávali so zástupcom riaditeľa Romanom Jantošom. Rozhovor vznikol na požiadavku nemocnice emailom.
Koľko pacientov lekári denne v ÚVN testujú?
Nemocnica otestovala 7. apríla prvých 25 pacientov a od toho dňa spustila testovanie vo vlastných laboratóriách s kapacitou 60 vyšetrení denne. Ďalších 15 testov denne pre zdravotníckych pracovníkov je možné vykonať v súkromnom laboratóriu v Ružomberku a ďalších 20 denne je možné odoslať do Banskej Bystrice. Od prvého marca nemocnica otestovala 801 pacientov a z nich bolo 18 pozitívnych.
Má vojenská nemocnica dostatok spoľahlivých testov na koronavírus?
Nemocnica má dostatok odberových testov.
Ako prebieha testovanie a prvý kontakt s pacientom?
Kontakt s pacientom prebieha cez primárny kontakt (všeobecný lekár pre dospelých, pediater alebo iní lekári), ktorí v prípade potreby kontaktujú Regionálny úrad verejného zdravotníctva SR alebo Krajské operačné stredisko záchrannej služby. Následne prichádza pacient na vyšetrenie do nemocnice sám alebo je privezený sanitným vozidlom a je ďalej vyšetrovaný a testovaný podľa zdravotného stavu. V prípade, že pacient nie je schopný sa do nemocnice dostaviť, vykonávame odbery aj na domácej adrese v regióne Liptova a Oravy.
V Centre sociálnych služieb Likava testovali už aj klientov, výsledky majú negatívne
Kde sa mohol nakaziť pacient z Čadce, keď prvý test vyšiel negatívny a následne, po týždni hospitalizácie v ÚVN bol pozitívny?
To v súčasnosti nevieme. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v spolupráci s nemocnicou vedie šetrenie tohto prípadu.
Koľko pacientov s koronavírusom dokáže aktuálne nemocnica zvládnuť?
Na základe nariadenia orgánov štátnej správy nemocnica koncom februára pristúpila k reprofilizácii oddelení. Momentálne sú pacienti hospitalizovaní iba na klinike infektológie a na bývalom pľúcnom oddelení v areáli na Považskej ulici. V prípade väčšieho počtu pacientov nemocnica reprofilizovala 184 lôžok. To je 36 percent lôžkovej kapacity pre pacientov s COVID-19 z celkového počtu 525 lôžok v nemocnici.
Ak bude veľa pacientov, prídu aj lekári z iných nemocníc pomáhať v regióne?
Samostatná dohoda medzi Vojenskou nemocnicou a inými nemocnicami nie je. Požiadavka na doplnenie zdravotníckeho personálu je riadená okresnými úradmi. To znamená, že nemocnica by o doplnenie personálu musela požiadať Okresný úrad Ružomberok. V súvislosti s tým, je každé zdravotnícke zariadenie povinné viesť zoznam dostupného zdravotníckeho personálu pre takéto prípady.
Je možné, že ak by mala Vojenská nemocnica veľa pacientov, budú pacienti v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) hospitalizovaní okrem Ružomberka a Martina aj v iných nemocniciach?
Prioritne sú pre ŽSK určené dve nemocnice – v Ružomberku a Martine. Pri prekročení kapacít sa na hospitalizácii a liečbe budú musieť podieľať aj iné nemocnice.
Niektorým pacientom stačí liečba v domácej karanténe. Aké štádiá má ochorenie podľa vašich vlastných skúseností?
Ochorenie Covid-19 nemá štádiá, má iba rôzne formy. Symptomatická forma a asymptomatická forma, pri ktorej pacient nemá nijaké príznaky. Pri symptomatickej forme sú príznaky od bežnej nádchy až po zápal pľúc. Liečba a hospitalizácia pacienta sa zvažuje na základe veku, symptómov a priebehu ochorenia.
Koľko trvá liečba?
Liečba zvyčajne trvá 2-3 týždne. Po zápale pľúc však rekonvalescencia môže trvať až 8 týždňov.
Zatiaľ vieme, že neexistujú lieky. Ako liečite pacientov?
Liečba u pacientov s koronavírusom je symptomatická – lieky na zníženie teploty a tlmenie kašľa, kyslík, prípadne umelá pľúcna ventilácia. U ťažších foriem ochorenia aj antivirotiká.
Väčšina pacientov, ktorých ste zachytili, bola liečená len v domácej karanténe. Ako sledujete pacientov, keď sú doma?
Monitorovanie zdravotného stavu pacientov v domácej karanténe je v kompetencii praktických lekárov pre dospelých a pediatrov. Z pozitívnych 19 prípadov sa vyliečilo sedem z nich.
Problémom je samotný zápal pľúc, ktorý sa podľa stavu pľúc pacienta a intenzity vírusu môže, samozrejme, zhoršovať. Pacient má problém s dýchaním, ktorý sa rieši podľa potreby aj kanylou do nosa, kyslíkovou maskou, ventilačnou podporou a napokon aj umelou pľúcnou ventiláciou. Koľko má takýchto „umelých záchrancov“ nemocnica?
Na väčšine reprofilizovaných oddelení a kliník, na ktorých sú vyhradené lôžka pre covidových pacientov, sú takzvané rozvody kyslíka – s možnosťou inhalácie kyslíka. V prípade zhoršenia zdravotného stavu a dýchania pacienta, sa pristupuje k umelej pľúcnej ventilácii.
Má nemocnica dostatok sestier a doktorov, ktorí budú robiť aj na ARO, JIS a ešte aj s pacientmi s koronavírusom v umelom spánku?
Za súčasného stavu to Vojenská nemocnica dokáže zvládnuť. Všetko závisí od počtu infikovaných pacientov a vývoja situácie. Do naplnenia kapacity súčasných 25 lôžok pre pacientov s umelou pľúcnou ventiláciou to nemocnica personálne dokáže pokryť.
Poznámka redakcie: Medzičasom riaditeľ nemocnice Peter Vaněk a minister obrany Jaroslav Naď oznámili, že nemocnica by mala dokázať od konca apríla pokryť až 65 pacientov na umelej pľúcnej ventilácii.
Kto obsluhuje umelú ventiláciu v ÚVN?
Štandardne umelú pľúcnu ventiláciu zabezpečujú zdravotnícki pracovníci v odbornostiach anesteziológia, resuscitácia a intenzívna medicína.
Nemocnica dostane do konca apríla ďalšie nové prístroje, budú musieť byť zaškolení aj iní špecialisti?
Zahájili sme preškolenie pracovníkov aj z iných klinických odborov – na sledovanie pacientov na umelej pľúcnej ventilácii.
Ako dlho môže byť pacient s koronavírusom napojený na umelú pľúcnu ventiláciu?
Napojenie pacienta na umelú pľúcnu ventiláciu závisí od jeho zdravotného stavu. Podľa skúsenosti s ochorením COVID-19 je priemerná doba napojenia na umelú pľúcnu ventiláciu 10 dní. Táto sa však môže individuálne líšiť v súvislosti so zdravotným stavom pacienta. Ani podpora na umelej pľúcnej ventilácii však nemusí stačiť a môže dôjsť k dychovému zlyhaniu a pacient zomiera i napriek umelej pľúcnej ventilácii.
Počas práce s pozitívnymi pacientmi má šancu nakaziť sa aj lekársky personál. Ako vyzerá dodržiavanie bezpečnostných a hygienických opatrení v nemocnici?
Bezpečnostné a hygienické opatrenia dodržiava Vojenská nemocnica v súlade s usmerneniami hlavného hygienika SR a Vojenského ústavu hygieny a epidemiológie. Lekár či iný zdravotnícky pracovník sa môže nakaziť rovnako ako každý iný bežný občan pri kvapôčkovej infekcii. K infikovaniu v priestoroch nemocnice môže dôjsť najčastejšie v prípade, že pacient nemá potvrdenú nákazu. Inými slovami – keď je pacient v takzvanom inkubačnom okne. Čiže je nakazený a netestovaný, alebo testovaný negatívne a pritom vírus v tele má.
Infekčné oddelenie nedávno dostalo doma robené rúška od Slovenského červeného kríža. Chýbajú nemocnici ochranné prostriedky?
Pri súčasných počtoch pacientov máme dostatok osobných ochranných pomôcok a priebežne sú dokupované podľa ich dostupnosti na trhu. Evidujeme množstvo darcov, ktorým by sme sa aj touto cestou chceli poďakovať, či už za ochranné štíty, respirátory, hygienické potreby, ale aj kávu a čaj pre našich zdravotníkov. Veľmi nás potešila reakcia obyvateľov na výzvu v súvislosti gumou do ochranných štítov – ktorej máme vďaka darcom dostatok.
Mesto hovorilo o možnosti extra škôlky pre deti lekárov, sestričky, policajtov a hasičov, možno vojakov, ak budú nasadení. Uvítali by to zamestnanci nemocnice?
S ohľadom na zabezpečenie prevádzky nemocnice áno, ale otvorenie takéhoto zariadenia komplikuje fakt, že deti zdravotníckych pracovníkov, ktoré sú s nimi dennom styku, môžu byť potenciálnymi šíriteľmi ochorenia.
Do vojenskej nemocnice by mali prísť pomáhať aj dobrovoľníci. Koľko ich bude, kedy nastúpia a čo bude ich prácou?
Dvadsať dobrovoľníkov z Katolíckej univerzity by malo nastúpiť v priebehu tohto týždňa. Pripravovali sa pre nich zmluvy o dobrovoľníckej činnosti a poistenie, preto sa ich nástup trochu oddialil. Nemocnica ich plánuje využiť na mobilnej odberovej jednotke a v záchytnom pracovisku.
Čo reálne očakáva nemocnica ohľadom chorobnosti?
Predpokladáme nárast počtu pacientov v súvislosti s komunitným prenosom ochorenia.
Titulná fotografia: Záber z testovania na koronavírus. Foto: Peter Kravčák
