V meruôsmom volebnom roku po siedmich ružomberských pozamatových komunálkach

(v reči grafov, čísiel,  historických konštatovaní a predikcií) – Dosiahne ôsma ružomberská volebná účasť 55 percentnú hranicu?

Mesiac pred ôsmimi voľbami na post primátorov a poslancov mesta Ružomberok, po zamatovom roku 1989 sa už asi nestane to, čo v komunálkach 1990 a 1994, že kandidáti na primátorov odstúpia tesne pred nimi z dôsledku štvavých neperiodických tlačovín, letákov, osobných útokov, krivých svedectiev a ohováraní, či iných okolností, ako napríklad vzdať sa svojej kandidatúry v prospech iného na post kandidujúceho primátora. V zaknihovanej historickej pamäti to bol najsamprv Karol Tomly, o 4 roky neskôr lekár – kardiológ Marián Boček.

Aj keď sa hovorí, že grafy občas nehovoria pravdu a ich krivky a stĺpce klamú, nie je to celkom tak. Po snahe občanov zapojiť sa do verejného života, komunálnej politiky, dať Ružomberku nový štatút a zmazať punc kedysi zaznávaného a zakázaného mesta, ktorému zobrali okres, svedčia počty kandidujúcich primátorov a poslancov, ktorí sa chceli dostať do mestského zastupiteľstva. Do tej istej rieky Váh a Revúca po 24-roch rokoch už nikdy nevstúpite. Minulosťou sú čísla 152 a 173, ostro kontrastujúce s číslom 87 v posledných komunálkach roku 2014. Dnešných 93 kandidujúcich poslancov, môže avizovať oživenie zaujímať sa viac o veci verejné. Naproti tomu rok 2002 s najnižšou doterajšou volebnou účasťou (len 36 % oprávnených voličov) a najvyššími dosiahnutými hlasmi pre vtedajšieho primátora J. Čecha v počte 5858 a percentuálne 68 % nemusia nútiť k porovnávaniam, hľadaniam predikcií (prečo je tomu tak), priamych či nepriamych úmerností vychádzajúcich z počtov vtedy troch a v roku 2014 piatich kandidátov na primátora pri druhej najväčšej účasti po roku 1990, zaknihovanej len pod 50timi percentami (47,16 %).  

Historicky však J. Helko 5879/62 % , (+ 21 hlasov viac než J. Čech ale 6 percent menej než Čech v roku 2002) , no zrejme platonicky pri väčšom počte občanov vtedajšieho Ružomberka a kvantifikovaným počtom tých, ktorí mali právo voliť. Doposiaľ a v Ružomberku po 28 rokoch dodnes, len s jedinou kandidátkou na post primátora, ženou Vierou Péteriovou, končiacou vo voľbách 1994 spomedzi ôsmich uchádzačov na štvrtom mieste so 677 hlasmi a 7, 37 percentami, ktoré dostala od voličov. Graf primátorov ako víťazov a ich rivalov končiacich na posledných miestach konštatuje veľké rozdiely získaných hlasov v podobe minima a maxima. (Ferdinand Mojš – 47 hlasov, 0,40% v roku 1994, oproti Stanislav Chytka – 1185 hlasov, 13,1 % v roku 2006). Rok 2010 je výnimkou, kedy na kandidátke primátorov sa ocitli so svojimi programami len dvaja Michal Slašťan (RK pozitív) a Ján Pavlík (Počúvajme svoje mesto), keď s rozdielom 95 hlasov vyšiel víťazne z boja o primátorské kreslo Ján Pavlík.

Najväčšie vekové rozdiely kandidujúcich poslancov (rozdiel 52 rokov) pri súčasnom 73-ročnom kandidujúcom generálmajorovi vo výslužbe primátorovi I. Čomborovi budú prekonané práve v týchto komunálnych voľbách. Dvadsaťročná Natália Zelnická verzus Mária Kramárová, zatiaľ čo v komunálkach roku 2002 to bola 19-ročná Monika Dubská a vtedy 69-ročný Ivan Wotzy.

Mestská spoločnosť, nálady v nej, postoje obyvateľov k dianiu v spoločnosti, ich vzťahu k mestu, k jeho rozvoju, optickej stagnácii, k hospodárskej a sociálnej politike štátu, politickej špičke nájsť si cestu k obyčajným ľuďom, bývajú odrazom a indikátorom naplnenia sa volebných miestností občanmi slovenských miest a dedín. Po nedávnych novembrových voľbách 2017 do VÚC, kedy sa zdvihla zrazu nálada voliť o 40 až 50 percent v porovnaní s účasťou v roku 2013, by súčasní dvaja ružomberskí poslanci žilinskej župy, kandidáti na primátora mesta (Bednárik a Javorka), mohli naplniť čísla volebnej komunálnej účasti nad 50timi percentami. A snáď po rokoch by sme sa možno dostali k magickému číslu 55. Po štyroch rokoch od posledných volieb sa abecedne zmení aj bývalé volebné primátorské číslo 1 a bude číslom 2. Pod posledným primátorským číslom 4 bude kandidovať Robert Kolár, zatiaľ čo abecedne konečnou 5-ťkou v bol v roku 2014 Michal Slašťan.

Bude dobre, ak nadšenie občanov mesta prísť k volebným urnám 10. novembra tohto roku neopadne. To už nesmú zmeniť žiadne bilbordy v zakázanom čase navyše, rôzne vyhlásenia (aj o blahorečení A. Hlinku, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na ružomberskú a hlavne černovskú komunitu a ovplyvniť náladu voličov) či neperiodická tlač Ružomberského života známeho z posledných komunálok so štipľavým korením sarkazmu dosťať niektorých kandidátov na primátora a poslancov do nezávideniahodnej situácie, kedy sa je ťažké pár hodín pred voľbami brániť a vyvracať isté (aj neoverené) tézy RŽ písomnou formou. Nemali by prísť ani letáky atakajúce poštové schránky voličov špeciálne vybraných obvodov v meste, ohrozujúce česť kandidujúcich poslancov ani nie 16 hodín pred otvorením volebných miestností, tak ako to bolo naposledy v Baničnom.

Jednoducho, všetkými štyrmi kandidujúcimi na primátora v meste Pod Čebraťom povedané, aby v ňom niečo rýchlejšie rozkvitlo, ozdravilo jeho ovzdušie, infraštuktúru, zlepšilo život občanov v ňom, spolu a spoločnými silami dokončilo započaté a začalo nové, bez veľkých sľubov.

29. septembra 2018 v Ružomberku

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.