V Matejkove zápach necítiť. Ľudia tu voňajú človečinou

V našom putovaní po ružomberských uliciach a mestských častiach pokračujeme vo vzdialenejšej oblasti Nižného a Vyšného Matejkova. 

Popri hlavnom cestnom ťahu z Ružomberka do Banskej Bystrice sa rozprestiera chatová oblasť Podsuchá. Jej súčasťou je aj Vyšné a Nižné Matejkovo, kde našlo svoj domov mnoho ľudí z dolného Liptova. Niektorí prichádzajú do svojich chát len počas leta, iní tu obklopení veľkofatranskými horami, tichom a rodinnou atmosférou našli trvalý úkryt pred mestským zhonom.

Miestni nám prezrádzajú, že Nižné Matejkovo boli kedysi len lúky, ktoré sa kosili. V minulosti vraj oblasť volali aj Hadia dolina, pretože sa v nej nachádzalo množstvo hadov. Ešte aj dnes sem-tam zasyčia zmije či užovky.

Nižné a Vyšné Matejkovo bolo dlho iba rekreačnou či chatovou oblasťou. V roku 2007 však poslanci schvaľovali nové ulice Ružomberka a okrem Malina Brda, Trlenskej doliny, Škutovky a Smrekovice medzi ne zaradili aj Vyšné a Nižné Matejkovo.

Dobrá partia

V Nižnom Matejkove sa rozprestiera asi stovka chát, z ktorých len zopár chátra. Celoročne tu býva 15 rodín, no počas leta by ste ľudí napočítali podstatne viac.

Rodina Dvorských sa tu z Liptovských Sliačov presťahovala pred 15 rokmi. „Necítime sa odrezaní od sveta, je tu pokoj a ticho, býva sa nám tu dobre, navyše, sme aj dobrá partia,“ hovorí pani Vlasta Dvorská, ktorá spoločne s manželom býva v dome po otcovi.

„Je tu hlavne dobrý vzduch. Keď som bol naposledy v meste, tak by som sa bol najradšej otočil. Aj ľudia v meste cítia zápach, ale už si zvykli. Keď ideme do mesta my, tak ho cítime oveľa intenzívnejšie,“ hovorí o zápachu z papierní Vlasto Dvorský.

Obchod, poštu či rozhlas by ste tu hľadali márne. Miestni si už zvykli, že za povinnosťami musia vyraziť do Ružomberka alebo do neďalekej Liptovskej Osady. Ak je treba, pomôže aj internet.

Dolinou pred dvadsiatimi rokmi otriasla nešťastná udalosť. „V Trlenskej doline mali chatu Vargovci. Keď prichádzali do chaty, prekvapili zlodeja. Vytiahol zbraň, oboch zabil a vydal sa na útek k nám. Tu však nemal kde ujsť, policajti ho chytili a zabili,“ opisujú tragédiu manželia Dvorský.

Domy obkolesuje najmä príroda. Z terasy majú manželia výhľad na Brankovský vodopád, ktorý je najvyšším v Nízkych Tatrách. Hory sú však domovom aj pre zver, ktorá sa nehanbí schádzať o kúsok nižšie. „Videli tu naraz aj štyri medvede. Sám som mal jedného na dvore,“ spomína si Vlasto Dvorský.

Rozbitá cesta, plný kontajner a zástavka v nedohľadne

Ak by ste sa rozhodli navštíviť jednu zo spomínaných ulíc, cesta do Nižného Matejkova by vás potrápila. Od zastávky autobusu pri Bodege sa môžete vybrať dvoma spôsobmi. „Vrátiť sa desiatky metrov priamo po hlavnej ceste alebo sa vybrať skratkou cez lúky. Neraz tam však videli medveďa. Bez auta je prístup do Nižného Matejkova nebezpečný,“ vysvetľuje pán Dvorský.

Obyvateľom by pomohla autobusová zastávka, ktorú pred rokmi zrušili. „Nemusí tam byť zastávka, aby tam šofér neustále zastavoval. Stačí, keby šofér zastavil aspoň na znamenie. Na lúke je vysoká tráva a ak idú ľudia do práce skoro ráno, je tam tma. Rovnako aj vtedy, keď sa večer vracajú,“ hovorí o potrebe zastávky pred odbočkou do Nižného Matejkova Zdenko Pavlů, ktorý býva v Nižnom Matejkove štyridsať rokov.

Problém však nie je len prístup, ale aj samotná cesta, ktorá vedie k obydliam. Na počítanie výtlkov by vám nestačili obe ruky. Hoci sa nad chatami vyníma nový päťkilometrový asfaltový koberec zaplatený z peňazí Európskej únie, obyvatelia sa musia uskromniť so starou rozbitou cestou.

Na jej začiatku vás navyše privíta preplnený kontajner, ktorý sa stal lákadlom nielen pre cudzincov, ale aj pre medvede. „Ľudia sem vyhadzujú naozaj všetko. Nechce sa im chodiť do zberného dvora, tak tu nechávajú stavebný materiál aj pneumatiky. Najhoršie je to, že tu zastavujú nielen ľudia z doliny, ale aj cudzinci,“ vysvetľuje Dvorský. Kontajner síce chodia vysypávať dvakrát do týždňa, no počas leta sa zaplní oveľa rýchlejšie.

Raj pre turistov a hubárov

Leto vo Vyšnom Matejkove si ešte ako dieťa pamätá aj Jozef Matuška. „Kedysi tu býval aj obchod, ktorý bol spojený s krčmou. Základné potraviny si ľudia v tom čase objednávali na meno,“ spomína si na časy minulé pán Matuška.

Väčšina chatárov sem chodila autobusmi, lepšie sa poznali, domy neboli oplotené a často sa navštevovali.

Na chatu po starých rodičoch chodí so svojou rodinou dodnes. „Je trošku ďalej ako ostatné, takže máme aj väčšie súkromie. Je fajn, keď tam môžem byť od rána do večera a prebúdzať sa pri speve vtákov. Nedá sa to porovnať s tým, keď sa na niekoľko hodín vyberiete na výlet a potom sa opäť vrátite do mesta,“ opisuje chatár.

Oblasť v okolí Matejkova sa stala vyhľadávaním miestom aj pre mnohých turistov. Odvážnejší využívajú okolie Revúcej na stanovanie. Milovníci hôr sa zase nechajú unášať turistickými značkami na Smrekovicu, do Trlenskej doliny alebo do Vlkolínca.

Dolina je obľúbená aj pre hubárov, ktorí si z nej neraz odnášajú spomienku v podobe plných košíkov.

Článok pôvodne vyšiel v októbrovom vydaní Ružomberského magazínu.

Titulná fotografia: Kamaráti Vlasto Dvorský a Zdenko Pavlů v Nižnom Matejkove. Zdroj: autorka

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka. V RK Magazíne som zástupkyňa šéfredaktorka a web editorka portálu rkmagazin.sk.