Prvý prípad sa odohral ešte v marci v Komorníckej doline, v poľovnom revíri Salatín. Približne o mesiac neskôr zaskočil medveď aj druhého muža v Ludrovskej doline.
S príchodom prvých jarných dní začína ožívať najmä príroda. Zvieratá sa prebúdzajú zo zimného spánku, teraz na jar majú mnohé z nich aj potomstvo. Ľudí zase čoraz viac láka vyraziť do hôr. Aj keby ste však v liptovských lesoch poznali každý strom či cestu, viac ako zablúdenie vás môže zaskočiť stretnutie s medveďom.
Ochranári: medveď sa pri brlohu bránil
Presne 18. marca sa spolu so svojím psom vybral do hory poľovník R. P. z poľovníckeho združenia Salatín. Prechádzal poľovným revírom v Komorníckej doline, ktorá sa nachádza v katastrálnom území obce Liptovská Štiavnica. Práve tam narazil na medveďa. Šelma na muža zaútočila a spôsobila mu zranenie. Poľovník útok nahlásil na príslušný orgán Štátnej správy ochrany prírody a krajiny.
„Muž prechádzal lokalitou, ktorá sa nachádza v druhom v ochrannom pásme Národného parku, kde je prirodzený výskyt a areál medveďa hnedého. Vzhľadom k tomu, že sa poľovník nachádzal v exponovanom teréne, medveď ho pravdepodobne včas nezaregistroval,“ potvrdila manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody Anna Weissová.
Podľa ochranárov túto situáciu zhoršilo aj spontánne konanie poľovníka, ktorý pred medveďom začal utekať, čo mohlo medveďa vyprovokovať k prenasledovaniu. Ako ďalší negatívny faktor uvádzajú aj prítomnosť psa v biotope medveďa hnedého.
Pri následnej obhliadke miesta pracovníkom Správy Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) zistili, že v lokalite, kde došlo k stretu, sa nachádzal medvedí brloh.
„Nič netušiaci poľovník postupoval stále bližšie k brlohu medveďa. Jednalo sa o defenzívny útok medveďa ako obrannú reakciu na blízky stret s človekom v okolí brlohu a rýchly pohyb muža, ktorý sa snažil utiecť pred medveďom. Medveď sa mužovi zahryzol do ruky a nohy. Udialo sa to v svahovitom teréne, kde po kontakte obaja padli na zem. Medveď sa odkotúľal a už sa k poľovníkovi nevrátil,“ vysvetľuje dôvod, prečo pravdepodobne medveď zaútočil na poľovníka pracovník NAPANT-u Stanislav Ondruš.
Poľovník zišiel na cestu. Tam si na pomoc zavolal kolegov, ktorí k nemu prišli autom. Muž bol ošetrený vo Vojenskej nemocnici a ešte v ten istý deň prepustený domov.
Stanislav Ondruš však zdôrazňuje aj to, že do nepriehľadných terénov, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme, navyše v biotope medveďa, by mali ľudia obmedziť pohyb.
„Muž bol pri výkone práva poľovníctva, takže z hľadiska zákona o ochrane prírody a krajiny nič neporušil,“ vysvetľuje pracovník NAPANT-u.
Štátna ochrana prírody odporúča, aby návštevníci prírody dodržiavali zásady, ktoré môžu zamedziť stretu s medveďom. Či už, aby dali o sebe vedieť hlasitejším akustickým prejavom alebo sa vyhýbali hustým porastom a oblastiam pri potokoch, kde medveď nemusí zacítiť ľudský pach. K medveďovi by sme sa nemali približovať, a to aj v prípade, že sa zdá byť pokojný.
Medvede od začiatku roka zlikvidovali viaceré úle, napadli domácu zver aj dobytok
Chránia medvede a človek je na druhej koľaji
Len pred dvomi týždňami, 22. apríla sa s medveďom stretol aj 35-ročný P. D. z Ludrovej.
Spolu s poľovníkom prechádzali katastrálne územie Ludrová. Pri prechádzke sa rozišli. Muž šiel krajom rúbaniska po poľovníckom chodníku. Prekvapil ho medveď.
„Vracal som sa dole horou. Výhľad som mal na ďaleko, robil som aj hluk a šušťalo lístie. Ako som prechádzal popod vývraty, vybehla ozruta a zaútočila na mňa,“ opisuje stret s medveďom napadnutý Ludrovčan.
Medveď na muža automaticky zaútočil. „Videl som ho tri sekundy. Najskôr sa zjavila hlava, potom celé telo. Medveď pozrel do oboch strán a v momente po mne vyštartoval. Mám polámaný nos, zlomeniny lícnych kostí a viaceré hrýzne zranenia na nohách, hlave a natrhnuté ucho,“ hovorí o poraneniach 35-ročný muž. Priznáva, že počas útoku bol už zmierený so životom.
„V tej chvíli som si povedal, že je po mne. Človek nezmôže nič, len čakať, čo urobí medveď. Našťastie, po chvíli si to medveď rozmyslel a odišiel.“
Muž sa nachádzal vo vysokom teréne, no aj napriek zraneniam sa zorientoval. Zišiel do Ludrovskej doliny, kde mu zavolali záchranku ľudia, ktorí boli na prechádzke dolinou.
Vo Vojenskej nemocnici mali pokazené CT zariadenie, a tak musel ísť na vyšetrenie do Liptovského Mikuláša. Keď sa vrátil naspäť do Ružomberka, operovali mu nos.
Primátor požaduje odstrel medveďov, ministerstvo ani ochranári s ním nesúhlasia
Útok nahlásil na Štátnu ochranu prírody, Obvodný úrad životného prostredia aj na Poľovnícku komoru. Aj v tomto prípade sme oslovili Štátnu ochranu prírody.
„K druhému prípadu, ktorý sa mal stať v katastrálnom území Ludrová k dnešnému dňu (6. mája) nemáme informácie, a preto sa k tomu nevieme vyjadriť. Medzi oboma prípadmi zatiaľ nie je potvrdená akákoľvek spojitosť,“ povedala pre Ružomberský magazín manažérka pre komunikáciu Štátnej ochrany prírody Anna Weissová.
Napadnutý muž však tvrdí, že ochranári sa opäť bránili argumentom, že bol v medveďom území a nemal tam čo robiť. Navyše, hovorí aj o neochote Štátnej ochrany prírody pomáhať ľuďom.
„Medveďa som stretol viackrát, dokonca aj v Ludrovskej doline. Chodia tam cyklisti, bežci, rodiny s deťmi. Medveď tam za mnou prišiel, nenapadol ma, ale chodil popri mne a nechcel odo mňa odísť. Čo by na toto povedali ochranári?“ kladie si otázku muž, ktorý zažil prvý bližší stret so šelmou pred dvomi týždňami.
„V hore mi po útoku ostali palice a okuliare, tak sa tam musím vrátiť a preskúmať okolie. Pochybujem, že tam bol medvedí brloh. Do hory chodiť neprestanem, ale budem ostražitejší a zrejme sa tam už nebudem vracať s rovnakým pocitom ako doteraz,“ priznáva Ludrovčan.
Medvede sa budú objavovať častejšie
V Ludrovej však nejde o ojedinelý prípad. „Minulý rok sme mali šesť incidentov, ktoré sa odohrali skoro až v zastavanom území obce. Medveď urobil škody pri salaši v ústi Ludrovskej doliny, potom poprevaľoval úle, a dokonca, napadol aj koňa, ktorého mali majitelia v ohrade vo voľnom výbehu,“ vyratúva škody po „návšteve“ medveďa v Ludrovej Peter Slimák.
Obec sa situáciu s medveďmi snaží riešiť. Zatiaľ neúspešne.
„Zaráža ma benevolentnosť, ani nie orgánov, pretože Okresný úrad v Ružomberku je naklonený regulácii medveďov, ale skôr Štátnej ochrany prírody. S nimi máme takú skúsenosť, že pozerajú len na ochranu zveri a človek je na druhej koľaji,“ hovorí o problémoch pri riešení situácie s veľkými šelmami starosta Peter Slimák.
Podľa riaditeľa Mestských lesov Ružomberok Milana Šlávku budú strety s medveďmi pribúdať.
„Blíži sa obdobie medvedieho párenia, budú aktívnejšie a začnú sa tak ako v minulom roku objavovať častejšie v blízkosti ľudských obydlí. Už teraz vieme o pohybe medveďov v oblasti Hrabova, Čutkova a Kalvárie,“ priznáva Milan Šlávka.
Mestské lesy zároveň dlhodobo na neriešenú situáciu s premnožením medveďov upozorňujú. „Ministerstvo životného prostredia označilo naše upozornenia a sťažnosti minulý rok za neopodstatnené, a v prípade akýchkoľvek problémov sa máme my, občania mesta, obracať na Štátnu ochranu prírody – Správu Národného parku Veľká Fatra, aby „mohla účinne a včas zasiahnuť,” hovorí o reakcii ministerstva životného prostredia na častý výskyt medveďov v Ružomberku Milan Šlávka.
Počas minulého roka zaznamenali v ružomberskom okrese 34 nahlásených škôd. V Ľubochnianskej doline medveď roztrhal dva jelene, v oblasti Pod Nižnou/Bistrô 13 oviec, na Farme Gejdak 11 oviec a dve teľatá. V Ludrovej cez leto medveď usmrtil jedného koňa a v Hrboltovej deväť králikov. Najviac škôd je však nahlásených kvôli zničeným úľom.
Ilustračný obrázok: wildmalafatra.sk
