V Černovej sa vo veľkom brali úplatky

Satirickú komédiu z pera ruského klasika v podaní černovských ochotníkov nepremeškali stovky divákov.

Premiéru hry Revízor podľa predlohy Nikolaja Vasilieviča Gogoľa uviedli v Čutkovskej doline počas augustového stretnutia černovských rodákov. Počas dvoch októbrových nedieľ si to zopakovali v Kultúrnom dome v Černovej.

Ide síce o takmer dvestoročnú divadelnú klasiku, no námet nezapadol prachom. „Korupcia tu bola, je a bude, tá asi nevymrie,“ opisuje, v čom je dielo nadčasové 80-ročný režisér Róbert Hatala, ktorý sa veselohru s početným hereckým obsadením podujal naštudovať. Osobne má však radšej drámy.

„Človek sa v nich môže viac vyhrať s hercami. Nuž ale ľudia vravia: ´Čo drámy? Tie máš celý život. Daj niečo humorné.´,“ konštatuje ochotnícky režisér s približne 60-ročnou praxou.

„Dakedy som aj hrával, ale jeden pán mi povedal že nepatrím na javisko, tak som si to vzal k srdcu,“ usmieva sa.

Obľúbené skúšky

S výkonmi hercov je veľmi spokojný, pochvaľuje si ich zodpovednosť. Nácviky tentoraz prebiehali v dovolenkovom období, a tak si vyžiadali množstvo odriekania.

„Niektorí odmietli dovolenku, jeden z nich bol napríklad v Egypte, mohol tam ešte tri dni pobudnúť, no vrátil sa domov, lebo bola skúška. Účinkujúci sa hodne obetovali, za čo im veľmi ďakujem,“ vyzdvihuje poctivý prístup hercov.

Nacvičiť hru bolo náročné aj preto, že ju dopĺňali piesne. V prvom rade bolo nutné obsadiť ľudí, ktorí vedia aspoň ako-tak spievať.  „Ale bola tam aj jedna partia, ktorá skôr repovala,“ uťahuje si režisér, ktorý však na dlhé rozprávania veľmi nie je. Hovorcom deleguje herca Tibora Záhorca, ktorý nás oboznámi aj s tým, prečo sa na nácviky oplatí nájsť čas.

„Samotné predstavenie sa odohrá veľmi rýchlo, sú to krátke okamihy, ktoré si kvôli stresu až tak nevychutnáme. Ale nácviky, to je niečo iné. Tam sa dá odreagovať, je to celé také uvoľnené. Poväčšine sa tam vytvorí výborná partia, inak to ani nejde, keď ste spolu počas troch mesiacov dva-trikrát týždenne.“

Keď herec nehrá

Práve Záhorec, ktorý je súčasťou černovského divadla už viac ako štvrťstoročie, stvárnil známu postavu márnotratného petrohradského úradníka Ivana Alexandroviča Chlestakova. Skromne poznamenáva, že jeho ochotníctvo je výrazne limitované tým, čo dokáže zahrať.

„Rozhodne to nie je široká škála. Keď pozerám na všetky divadlá, ktoré som odohral, musím konštatovať, že úlohy mi sadli, lebo som takmer všetky odohral pod režisérskou taktovkou pána Róberta Hatalu. A on teda vie vybrať postavu, ktorá sa k danému človeku hodí,“ hovorí s dôvetkom, že ho vždy prekvapí, koľko podobných čŕt máva s pridelenými postavami.

„Väčšinou mi sedela naozaj až tak, že som nemusel ani hrať,“ priznáva. Chlestakova si zahral aj pred siedmimi rokmi, no v značných obmenách. Zapamätať si nové repliky, ktoré sa plietli s tými starými, mu síce dalo zabrať, no obohatenie nového naštudovania o hudobné vsuvky si užíval.

„Také predstavenia priam zbožňujem. V piesni akoby postava na pár okamihov prestala hrať svoju rolu a niekam uletela. Veľmi dobre som si to uvedomil práve v tejto hre, nakoľko moja prvá pieseň v scenári vôbec nebola, bol to klasický monológ. Až neskôr sme sa rozhodli, že zaspievam aj ten. A poviem pravdu, že to tomu inak suchému monológu dodalo veľmi zaujímavý podtón,“ zdôvodňuje, prečo má takéto hry v obľube.

„Treba tiež povedať, že tie piesne boli fantasticky melodicky spracované,“ pochvaľuje si 37-ročný Záhorec, ktorý často oddychuje s gitarou v ruke. „Je mojím spoločníkom na chvíle osamote, ale keď sa stretnem s priateľmi alebo rodinou na Orave, tak hráme toľko, že ma bolia prsty. Čo teda nikdy nezvyknú.“

Predstavenia s pesničkami nevyvádzajú z miery ani Miroslava Bačkora, ktorý v nich je už „varený-pečený“.  V Revízorovi si zahral Artemija Filippoviča Zemľaniku, správcu nemocnice a dobročinných ústavov.

Pre 29-ročného ochotníka to bola príjemná zmena. „Po štyroch predstaveniach, v ktorých som hrával zaľúbených mládencov v kroji, to bola prvá úloha, kde som si zahral dospelého muža,“ usmieva sa.

Pochvaľuje si aj kostýmy a tiež námet, hra sa mu vryje do pamäti najmä vďaka veľkému obsadeniu.

Okno

Zaujímavosťou posledného predstavenia je aj to, že premiéru herci absolvovali pod holým nebom, čo sa v histórii černovského divadla zrejme ešte neudialo.

„Bolo dosť náročné sústrediť sa na hranie, nakoľko to nebol tak uzatvorený priestor. Strácal sa kontakt s publikom a niektoré gestá a pózy až tak dobre nevyzneli. Preto mi to reprízy v kultúrnom dome v plnej miere vynahradili a pridali tiež niečo navyše, keď diváci reagovali aj tam, kde som to nečakal,“ porovnáva Záhorec.

Premiéru mu naviac znepríjemnil výpadok textu. Nikdy predtým až takú kritickú situáciu nezažil. Vždy sa vedel vynájsť, ale teraz sa nie a nie rozpomenúť.

„Ako na potvoru, naše provizórne javisko dokonale skrylo šepkárky, takže nielen, že som ich nepočul, ale ani nevidel Až som sa v jednom momente chcel opýtať kolegu na javisku, či nevie, čo mám povedať. Ale vraj si to nik nevšimol, čo sa mi nechce veriť, lebo to bolo z mojej strany dosť zúfalé,“ rozrozpráva o nepríjemných okamihoch.

Jedným dychom dodáva, že takú trému, akú mal počas tohtoročného Revízora, nikdy predtým nezažil.

Veľa postáv

Sedemnásťročná Barbora Habová, ktorá sa vžila do postavy mladej Máši, konštatuje, že obzvlášť naplno si účinkujúci užili práve poslednú reprízu.

Máša bola pre Barboru rovnako zaujímavá postava ako tie predošlé, síce bola z trochu iného súdka. „Prvýkrát som hrala takú namyslenú rozmaznanú upravenú ´princeznú´,“ prezrádza.

Keďže má rada nielen divadlo, ale aj spev či tanec, na javisku sa cíti ako doma. Tak, ako iní hereckí kolegovia, aj ona vypichuje hlavne bohaté obsadenie posledného predstavenia. „Účinkovalo v ňom veľké vekové spektrum ľudí, čo sa v našom divadle nestáva tak často. Bolo to veľmi príjemné,“ dodáva mladá gymnazistka.

V predstavení Revízor si okrem spomínaných účinkujúcich zahrali aj Peter Bačkor st. (mešťanosta Dmuchanovskij), Jana Baďová (mešťanostová Anna Andrejevna), Milan Lupták (Chlestakovov sluha Osip), Peter Urban (malý statkár Bobčinský), Slavomír Urban (malý statkár Dobčinský), Robert Urban (školský inšpektor Chlopov), Martin Hatala (okresný sluha Ľapkin), Milan Pavelka (prednosta pošty Špekin), Marián Veverica (úradník vo výslužbe Ľuľukov), Pavol Bačkor st. (policajt Svistunov), Pavol Kaljar (prvý kupec), Pavol Hýravý (druhý kupec), Katarína Kováčová (vdova po ďalejslúžiacom), Silvia Krajníková (zámočníkova žena), Damián Bačkor (čašník), Peter Bačkor ml. (sluha u mešťanostu) a Tamara Burošová (chyžná).

O hudbu sa postarali Teodor Šebo Martinský, Damián Záhorec, Milan Hatala (hudobná réžia), Natália Hatalová (dychové nástroje).

Text sledovali Magdaléna Kovalčíková a Anna Rázgová. Spolupracovali Andrea Habová, Anna Rázgová, Eva Jančiová, Ľubomír Mušuta, Pavol Hatala.

Foto – autorka

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.