Uverili svojmu talentu a splnili si sny

Stretne sa softvérový architekt, cukrárka, cestovateľka, novinár a investičný bankár. Mohlo by z toho vzniknúť pokračovanie dobrého vtipu, ale nie. Takto vyzeralo stretnutie absolventov Gymnázia svätého Andreja. 

Niektorí šúchali školské lavice len pred pár rokmi, iní v nich sedeli o desiatky rokov skôr. V pondelok 2. decembra prekročili prah Gymnázia sv. Andreja opäť. Tentokrát ako inšpirácia pre terajších študentov, či ako dôkaz, že byť šikovný a trpezlivý prináša vytúžené ovocie.

Cirkevné gymnázium bolo najlepšie rozhodnutie

Absolventi sa rozdelili do piatich tried a bežné pondelkové vyučovanie ozvláštnili mladým gymnazistom rozprávaním o svojich pracovných úspechoch.

Ružomberčan Juraj Dvořák ukončil štúdium na cirkevnom gymnáziu pred 21 rokmi. Aj napriek tomu, že mu na základnej škole svietili v žiackej knižke samé jednotky, a bol dobrý v basketbale, oveľa horšie bolo jeho správanie.

„Nebolo dňa, kedy by sme sa s chalanmi v škole s niekým nepobili. Mama ma potom radšej dala na cirkevné gymnázium. Išiel som tam jediný z celej partie, tak si určite viete predstaviť tú hanbu,“ prihovára sa s úškrnom mladým študentom dnes už úspešný investičný bankár z dolného Liptova.

Aj počas strednej školy zostal verný basketbalu. „Hneď počas prvého tréningu mi štvrtáci vysvetľovali, kto je na škole najväčší frajer v hre s loptou. Vedel som, čo príde. Pobil som sa hneď v prvý deň, no oplatilo sa, stal som sa kapitánom. Štyri roky sme boli najobávanejší tím široko-ďaleko.“

Dnes priznáva, že študovať na cirkevnom gymnáziu bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré jeho rodičia urobili. „Bola tu skvelá atmosféra, výborní učitelia. Moji kamaráti skončili všelijako, len nie dobre. Ja som vyrástol. Nie vďaka sebe, ale vďaka tomu, koho som mal okolo seba,“ hovorí o strednej škole Juraj Dvořák.

Ďalej študoval bankovníctvo, financie a investovanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po štúdiu robil reštrukturalizáciu vo Všeobecnej úverovej banke, neskôr pracoval vo Viedni, ale aj v Londýne.

Investičný bankár Juraj Dvořák sa podelil so svojimi skúsenosťami s mladými gymnazistami. (Foto: autorka)

Vždy sa však vrátil na Slovensko, kde napokon začal budovať investičné fondy. Teraz pracuje vo firme Arca Capital ako člen predstavenstva. „Máme asi 200 firiem, vybudovali sme rezort Gothal, prvú ferratu na Liptove, ale investujeme aj do elektrární, škôl či farmaceutického priemyslu,“ vyratúva úspechy skupiny Ružomberčan.

Novinár a cestovateľka

„Vôbec sa nebojte, keď ešte neviete, čo chcete robiť. Časom to zistíte. A aj keď si vyberiete zlú vysokú školu, nebuďte z toho frustrovaní, vždy môžete vziať život do vlastných rúk,“ prihovára sa vo vedľajšej triede mladým študentom ďalší absolvent Gymnázia sv. Andreja, dnes šéfredaktor časopisu .týždeň Michal Magušin.

Po maturite sa dostal na žurnalistiku do Bratislavy. Už vtedy mal hlavu plnú ideálov, cestovania po svete, ale najmä novinárčiny. Začiatok štúdia však nebol taký, ako si ho predstavoval.

„Učili sme sa príliš veľa teórie, a priateľská atmosféra z gymnázia bola už len peknou spomienkou, pretože profesori si od nás držali odstup a ich správanie bolo skôr povýšenecké.  Bolo to sklamanie,“ priznáva 30-ročný rodák z Liptovských Vlachov.

Vtedy si so spolužiakmi povedali, že musia vymyslieť niečo iné, čo ich popri tom bude napĺňať. Založili si webový portál, kde ich bavili najmä politické rozhovory. Štúdium, ale predovšetkým prax nadobudol aj v zahraničí. Absolvoval vzdelávací program v Kolégiu Antona Neuwirtha a zahraničné edukačné programy vo Washingtone DC a na John Jay Institute vo Filadelfii. Titul MA získal v odbore Medzinárodná žurnalistika na City University v Londýne. V súčasnosti je známy aj z televíznej obrazovky ako moderátor politickej diskusie Na hrane. Nedávno sme s ním urobili rozhovor.

Novinári by nemali robiť politiku

Do sveta ďalekej Ázie zaviedla gymnazistov cestovateľka Eva Lukáčová. Okrem vtipných zážitkov prezradila aj to, že počas spoznávania ázijského kontinentu zažila aj nepríjemné situácie.

„Raz sme sa vybrali raftovať rieku v strede pralesa. Každého posadili na duše z kolies traktora vedľa sprievodcu, ktorý sa mal o nás starať. Pršalo a hladina rozbúrenej rieky rýchlo stúpala. Viac času som strávila pod vodou, ako nad vodou. Na druhý deň som mala všade modriny,“ spomína si na jeden z viacerých emotívnych zážitkov z Indonézie Eva Lukáčová.

Miestni sa radi fotia, a tak sa mladá cestovateľka stala v Indonézii tvárou reklamy na čaj. Ak sa chcela kúpať v mori, musela sa prispôsobiť miestnej kultúre, a preto chodila do mora zahalená od hlavy po päty.

„Možno by ste čakali, že mimo civilizácie nechytíte žiadny internet, no bol tam oveľa lepší, ako napríklad v centre Ružomberka. Keď som sa spýtala, koľko peňazí si mám vytiahnuť, povedali mi, že tri milióny rupí by mi mohli stačiť. Ich peniaze mi dali pocit neuveriteľného bohatstva. Samozrejme, po príchode na Slovensko bolo všetko po starom,“ hovorí o bizarnostiach mladá študentka žurnalistiky.

Študenti Gymnázia sv. Andreja počas jednej z prednášok. (Foto: autorka)

Zvedavé otázky študentov smerovali aj na jej ďalšie cestovateľské plány „Stále má láka juhovýchodná Ázia. Chcela by som vidieť krajiny ako Vietnam a Thajsko, ale aj Južnú Ameriku,“ prezradila Eva Lukáčová.

Vysoká škola nemusí byť nevyhnutná

Softvérovému inžinierstvu sa venuje už niekoľko rokov aj Marián Mižík. Jeho mama je Ružomberčanka a otec pochádza z Košíc. Na gymnázium nastúpil do prímy práve v čase, keď prišli s rodičmi bývať do Ružomberka.

„Pracoval som od prvého ročníka vysokej školy ako programátor, takže pre mňa to bola istá paralela. Ak som na vysokej škole získal určité teoretické vedomosti, tak som ich rovno aplikoval, no často to bolo skôr naopak. Práve moja práca predbiehala o niekoľko rokov dopredu to, čo som sa reálne na škole naučil,“ hovorí o svojej ceste 34-ročný absolvent cirkevného gymnázia. Dnes žije v Martine a pracuje ako softvérový architekt aj pre zákazníkov mimo regiónu.

O sladkých maškrtách porozprávala gymnazistom Andrea Kubasová z Komjatnej. Aj ona skúsila vysokú školu, no nezaujímavé štúdium verejnej správy ju nezaujalo, a tak začala piecť. Nedávno si dokonca otvorila vlastnú prevádzku v Ružomberku a svoju cukrársku zručnosť ponúka ochutnať aj iným. Podrobnejšie sme jej príbeh predstavili už aj na stránkach Ružomberského magazínu.

Cukrárka z Komjatnej: Kvôli pečeniu nechala vysokú školu a spravila si učňovku

Pozitívny ohlas

Súdiac podľa zvedavých výrazov tváre, ale najmä po mnohých otázkach, ktoré sa dnes už úspešných absolventov pýtali gymnazisti, možno konštatovať, že každoročné stretnutie padlo na úrodnú pôdu.

„Pre mňa to bolo veľmi inšpirujúce, najmä v tom, aby som si aj ja išla za tým, čo ma baví, aj keď to možno rodičia nebudú chcieť. Láka ma aj cestovanie, ale určite by som sa na začiatok nevybrala do ďalekých ázijských krajín,“ priznáva tretiačka na Gymnáziu sv. Andreja Mária Knapíková.

„Rozšírilo to naše obzory, že nie je dôležité doštudovať strednú školu, automaticky ísť na vysokú, ale, že sa dá ísť aj iným smerom,“ hovorí o pracovných úspechoch ružomberských absolventov 17-ročná Zuzana Kameníková.

Stretnutie s absolventmi je na Gymnáziu sv. Andreja známy termín. „Takéto stretnutia robievame každý rok pri príležitosti sv. Andreja. Tento rok medzi nás zavítali bývalí študenti už po piatykrát. Zhruba od septembra hľadáme medzi absolventmi tých, ktorí by mohli prísť a porozprávať niečo o svojom živote,“ hovorí o pondelkovom podujatí riaditeľ gymnázia Kamil Nemčík.

Titulná fotografia: (zľava) Andrea Kubasová, Marián Mižík, Michal Magušin, Juraj Dvořák, Eva Lukáčová a riaditeľ Gymnázia sv. Andreja Kamil Nemčík. Zdroj: autorka

Som vyštudovaná žurnalistka. Počas štúdia som pracovala pre regionálne noviny, kde som písala o kultúrno-spoločenskom dianí na Považí. Mám za sebou stáž pre portál aktuality.sk. Zaujímam sa o históriu, kultúru a problémy bežných ľudí z okolia Ružomberka.