U priateľov v Rázusovom dome. U Mikulášťanov, budujúcich svoj klub len druhý rok

Pozvania klubov budujúcich svoje literárne zázemie sa neodmietajú. Tobôž už vôbec nie ak to z jedného do druhého mesta len čosi viac ako tridsať kilometrov. Ten ružomberský je o niečo starší s dátumom  jeho založenia 29. 9. 2011. V stredu 20. novembra t.r. dostal ružomberský LKRS pozvanie od tamojšieho Rázusovieho klubu spisovateľov prísť s niekoľkými jeho členmi do Liptovského Mikuláša.

Vráťme sa však o niečo viac ako o rok späť. Vo štvrtok 17. mája 2018, prišli do Mestskej knižnice v Ružomberku traja páni z Liptovského Mikuláša, hovoriac o tom, že Literárny klub ružomberských spisovateľov im môže byť vzorom v ich literárnej činnosti. V moderovanej besede s Radislavom Kenderom sa v 28. Rendezvous pod schodmi dočítate v príspevku Spolku slovenských spisovateľov odbočka Žilina zo dňa 20. júna 2018, podrobnejšie o čelných predstaviteľoch Rázusovieho mikulášskeho klubu spisovateľov.

Činorodú trojicu Štefan Packa (narodený v r. 1946 známy ako autor 11-tich básnických zbierok a esejí; jedna z posledných aj z gastronómie Tatry na Tanieri), Jozef Daník (1947, spočiatku aktívny prispievateľ do starších časopisov napr. Pionierske noviny, Československý vojak ; so 14-timi zbierkami poézie; víťaz súťaže Kniha Liptova 2012) a Peter Vrlík (1964, vydaná kniha Povesti Liptova; publicista v matičnej a regionálnej tlači; organizátor, herec ochotníckeho divadla, 21 scénických výstupov) už v liptovskomikulášskej časti Vrbica, tí čo fandia literatúre a umeniu dobre poznajú. 

A návštevy literátov a publicistov (kde Liptov, jeho dejiny, ľudská spoločnosť a neopísateľne krásna a vzácna príroda sú zdrojom pre nové vznikajúce publikácie) sa neodmietajú u  známeho mestského rivala z Liptovského Mikuláša. V stredu 20. novembra tam prišli na pozvanie (a už i s pozdravom primátora mesta Jána Blcháča, čo im bolo hneď pri návšteve tlmočené Štefanom Packom) piati členovia Literárneho klubu ružomberských spisovateľov. 

Stretnutie  začínajúce sa krátko po tretej hodine odpoludnia za vrbickým kostolom v pôvodnom dome Martina Rázusa (známeho literáta, mikulášskeho farára a politika 1888-1937) s ponúkajúcim kalíškom domáceho hostiteľa s tvrdším dobre vypáleným alkoholom pri vstupe do historického domu neodmietli traja Ružomberčania. Do Mikuláša prišli v zostave Radislav Kendera, Milan Igor Chovan, Stanislav Brtoš, Marián Mydlo a Lýdia Kráľovičová.

V celkom zaplnenej miestnosti s prevažne staršími milovníkmi literárneho umenia a miestnej komunity navštevujúcej podujatia Rázusovieho klubu, sa v neformálnej dvojhodinovej besede hovorilo prakticky o všetkom. Nielen o literatúre, ktorú na strane LKRS usmerňoval moderátorsky jej predseda Radislav Kendera, ktorý predstavil svojich členov, zatiaľ čo na domácej strane Rázusovcov Štefan Packa a Peter Vrlík.

Všetci Ružomberčania dostali slovo odpovedať na viaceré otázky Mikulášťanov, rovnako vyjadriť sa ku vzťahu k hornému Liptovu (napríklad v spomienke na Lipt. Mikuláš jeden z nich si pripomenul  na čas, keď pred 30 rokmi za reálneho socializmu mu bol okresom a vystál v ňom 2 kilá banánov, iný odpovedal na otázku literatúry a básní kňaza Janka Silana bývalého važeckého farára). Počúvajúcemu publiku sa s predsedom klubu a spisovateľom R. Kenderom predstavili piati aktéri s dielami čo doteraz publikovali, poprípade s tým, čo v nasledujúcom období hodlajú publikovať. 

Vo vzájomných porovnávaniach klubov (aj keď je jasné, že jeden má to, čo iný nemá; ľudský a materiálny potenciál je rôzny a daný záujmom a ekonomickou podporou kultúry zo strany miest) za účasti riaditeľa Múzea Janka Kráľa Jaroslava Hrica sediaceho v prvom rade publika, zostáva po stretnutí v Lipt. Mikuláši toto konštatovanie: 

LKRS sa schádza prevažne na svoje Rendezvá len v Mestskej knižnici v Ružomberku, zatiaľ čo RKS v Rázusovom dome s viacerými miestnosťami, ktorý prevádzkuje Múzeum Janka Kráľa. Materiálna a finančná podpora mikulášskeho RKS, je vyššia než ružomberského LKRS, nehľadiac na publikačné možnosti a podporu oboch liptovských klubov. Okrem toho má Rázusovie klub spisovateľov podpísaný s mikulášskou radnicou Memorandum o spolupráci.  Niečo podobné ale ružomberský LKRS nemá, a tak trochu môže ťahať oproti tomu mikulášskemu za kratší povraz, keď posledne menovaný sa tak dostáva do väčšej pozornosti orgánov mesta a jeho komunálnej kultúry (niektoré básne a poviedky autorov RKS už boli sponzorované priamo osobou primátora mesta).

Ružomberská Rendezvous, (ktorá dostane zrejme aj svoje ďalšie číslo) sa uskutočnila a zakončila u susedov v Liptovskom Mikuláši prehliadkou domu Martina Rázusa. Ďalšie správy o nej budú publikované v žilinskej pobočke Spolku slovenských spisovateľov, prípadne v budúcich vydaniach dvojtýždenníka Ružomberský hlas.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.