Túlať po meste sa dá aj s pridanou hodnotou

Ružomberok dlho nemal profesionálneho turistického sprievodcu. No zdá sa, že ho konečne našiel. Teda – ju.

V posledný februárový deň sa pred mestským úradom stretá niekoľko desiatok obyvateľov. Nie, nejdú protestovať. Chcú spoznávať svoje mesto.

V hlúčiku vidieť ľudí všetkých generácií – seniorov, ale tiež rodinky s deťmi. Dokonca aj v kočíku. Neprehliadnuteľnou je sympatická brunetka v čiernom kabáte – turistická sprievodkyňa Miriam Považanová.

Od mestského úradu skupinka vyrazí k domu, kde vyrastal Vavro Šrobár a popri základnej škole sa pomaly presúva na druhý koniec námestia k bývalému piaristickému gymnáziu a kláštoru jezuitov.

Trasa, ktorú bežne prejdete za niekoľko minút, im trvá takmer hodinu. „O každej budove na Námestí Andreja Hlinku sa dá toho toľko povedať,“ ospravedlňuje tempo prehliadky sprievodkyňa Miriam. No kto by od podujatia nazvaného Potulky mestom čakal náhlenie sa?

„Bola to úplne úžasná skupina, fantastická. Prejavovali záujem, pýtali sa,“ netají Miriam svoje pozitívne dojmy.

Nanovo objaviť svoje mesto

Keď sa neskôr s Miriam Považanovou stretáme v jednej z kaviarní v centre mesta, potvrdzuje sa nám to staré známe, že najväčším pokladom každého mesta sú jeho obyvatelia.

Deti jej už odrástli a tak sa predčasom mohla vrátiť k svojej záľube z mladosti – cestovať po zahraničí. Spravila si certifikovaný sprievodcovský kurz a stala sa členkou Slovenskej spoločnosti sprievodcov cestovného ruchu. Výhodou sa jej stala znalosť ruštiny. „Neverili by ste, aké ťažké je nájsť slovenského sprievodcu, ktorý dokáže sprevádzať práve v tomto jazyku,“ vraví Miriam a vzápätí potvrdzuje to, čo naznačila v predchádzajúcich slovách.

„Priťahuje ma najmä východná Európa. Mojou absolútnou srdcovkou je Ľvov, ale rada mám aj Kyjev, Užhorod či Mukačevo,“ začíname tour prstom po mape.

Sprevádzala však už aj po Bielorusku či Poľsku. „Veľmi ma zaujalo malé renesančné mestečko Tarnów, kde sa každý deň koná bezplatná prehliadka so sprievodcom, na ktorú prichádzajú aj samotní Poliaci,“ hovorí Miriam, podľa ktorej majú Slováci omnoho menší záujem o sprevádzaní po slovenských mestách.

Sprievodkyňa Miriam Považanová so svojou skupinou počas februárových potuliek mestom.

„Mala som možnosť precestovať veľa krásnych miest a na vlastnej koži som si uvedomila, že mestá, ktoré navštívime ako turisti, sa nám spravidla zdajú úžasné, kým to, v ktorom dlhodobo žijeme, nám pripadá úplne obyčajne,“ hovorí zanietená turistická sprievodkyňa, podľa ktorej toto pravidlo platí aj o Ružomberku.

„Samozrejme, nemôžeme si zakrývať oči pred problémami a nedostatkami, ktoré trápia naše mesto. No zároveň by sme nemali prehliadať to, koľko nádherných ľudí, zákutí a vecí tu máme. Neraz vidíme len to zlé, kým to dobré úplne prehliadame alebo to berieme ako samozrejmosť,“ pokračuje Miriam v uvažovaní a priznáva, že aj ona sama si skrytú krásu svojho rodného mesta začala uvedomovať až vtedy, keď spoznala tie cudzie.

„Kto chce pochopiť svoj život, mal by poznať svoje rodné mesto. Dá mu to odpoveď na otázky, nad ktorými sa dovtedy možno ani nezamýšľal. Ak ho nepoznáme, máme skreslený pohľad nielen naňho, ale aj na seba samých,“ myslí si Miriam.

„Keď hovoríme o Ružomberku len ako o zapáchajúcom mieste, kde sa nič nedeje, tak tým škodíme sami sebe. Skĺzli sme k tomu, že neraz iba sedíme pri facebooku a kritizujeme,“ uvažuje Miriam nad svojím mestom.

Aby nebola ako tí ostatní, ktorí len mudrujú a kritizujú, no nedokážu opustiť svoju komfortnú zónu, rozhodla sa priložiť ruku k dielu. Zdvihla telefón a zavolala na oddelenie regionálnej politiky mestského úradu, aby ponúkla svoje služby. Zadarmo.

Prekvapený výraz v našej tvári ju pobavil. „Sprevádzanie je mojím koníčkom, nie som na ňom finančne závislá, pretože sa živím účtovníctvom. Zároveň cítim, že mám v živote za čo ďakovať. A sprevádzanie po meste je pre mňa istou formou prejavenia vďaky,“ korunuje naše prekvapenie nečakanou odpoveďou. Naša poznámka, že idealizmus sa v dnešnej dobre nenosí, ju opäť rozosmeje. Takto optimisticky naladený človek je dnes naozaj na nezaplatenie.

To najlepšie, čo doma máme

Prvú vzorovú prehliadku mesta Miriam Považanová zorganizovala v októbri minulého roka pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu. Ďalšia sa konala koncom februára, kedy slávia svetový deň turistickí sprievodcovia.

Keďže na každé z týchto podujatí prišlo viac ako 50 záujemcov z radov domácich, ale aj turistov, bolo jasné, že o profesionálne sprevádzanie po Ružomberku je záujem.

Mesto preto v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu región Liptov a Informačným centrom Ružomberok pripravilo celoročné podujatie s názvom Potulky mestom. Koná sa každý posledný štvrtok v mesiaci.

Naše stretnutie končíme otázkou, ktorú sme v Ružomberskom magazíne kládli už aj iným – je Ružomberok mestom turizmu tak, ako to o sebe neraz samo vyhlasuje? Miriam opäť raz preukáže svoj pozitívny prístup k veci.

„Raz som sa stretla s pani, ktoré z Ružomberka poznala iba Vlkolínec. Pozvala som ju k nám s tým, že jej poukazujem aj iné miesta. Prišla s niekoľkými kamarátkami. Od železničnej stanice som ich cez Námestie Andreja Hlinku a Kalváriu previedla do Hrabova. Tou trasou boli očarené,“ hovorí Miriam a k mojej otázke pridáva tú svoju: „Prečo turistom ponúkame len Vlkolínec, a možno ešte tak Likavu a kostolík v Ludrovej, keď tu toho máme omnoho viac?“

Foto – Fedor Polóni

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.