S analytikom oddelenia hodnoty za peniaze Žilinského samosprávneho kraja a bývalým mestským poslancom Ivanom Rončákom sme sa rozprávali o stave ružomberskej komunálnej politiky a o jeho novej práci pre župu.
Neľutujete s odstupom času, že ste sa po dvoch funkčných obdobiach tretíkrát neuchádzali o poslanecký mandát?
V rozhovore pre vaše noviny som minulý rok na jar sformuloval dve podmienky, za ktorých by som do toho išiel. Jednou bola zmena volebných obvodov, aby zvolení poslanci mali silnejší mandát. Druhou podmienkou bolo, že sa predvolebná situácia bude vyvíjať tak, že po tretíkrát nebudem musieť sedieť v opozičných laviciach. Volebné obvody ostali nezmenené a komunálne voľby dopadli ešte horšie ako pred štyrmi rokmi. Takže neľutujem, že som do toho nešiel.
Pred voľbami ste otvorene podporovali primátorského kandidáta Róberta Kolára. Súčasní poslanci Martin Hromada a Ján Kuráň, ktorí ho tiež podporovali, sú dnes členmi klubu Za slušný Ružomberok. Ten má svoje zastúpenie v mestskej rade aj komisiách. Takže úplne opozičným poslancom by ste zrejme neboli.
Klub Za slušný Ružomberok nemá v mestskom zastupiteľstve rozhodujúce postavenie. Dôležité rozhodnutia sa rodia aj bez nich. K spolupráci sú prizývaní len vtedy, keď ich koaličné zoskupenie Klub primátora a KDH potrebuje. Som rád, že nemusím byť v podobnej pozícii.
Na povolebný vývoj sa teda pozeráte skepticky?
Mám pocit, že oproti uplynulému volebnému obdobiu sa ešte viac posilnila pozícia primátora a jeho tímu, ktorí rozhodujú na úkor poslancov. Na druhej strane treba priznať, že poslanci tento priestor vyprázdnili bez väčšieho odporu. Časť z nich je osobne presvedčená, že práve tak je to správne, časť rezignovala, keď videla, ako sa situácia vyvíja a zároveň je tu pár poslancov, ktorí by chceli byť aktívni, ale nie je im to umožnené, nie sú k ničomu pripustení.
Jedným zo sledovaných rozhodnutí staronového primátora bolo obnovenie mestskej rady. Ako hodnotíte toto rozhodnutie?
Mestská rada má napomáhať komunikácii medzi vedením mesta a zastupiteľstvom, takže toto rozhodnutie vítam.
Vo viacerých mestách sú rokovania mestskej rady otvorené verejnosti, v Ružomberku nie. Vidíte v tom problém?
Otvorenosť mestskej rady je dôležitá z hľadiska zachytenia legislatívnej stopy návrhov. Rada nesmie byť čiernou skrinkou, kde sa predložený materiál zmení a nik nevie, kto za zmenou stojí a prečo k tomu došlo.
Pokiaľ sú zápisnice zo zasadnutí kvalitne spracované a verejne dostupné na internete, takže občan má možnosť dohľadať si všetky podstatné informácie, tak to za problém nepovažujem. Na druhej strane, ak sa občan aj tak všetko dôležité dozvie zo zápisníc, nerozumiem, tomu, prečo mu je bránené, aby bol na zasadnutiach prítomný aj osobne.
Dlhé roky ste sa pohybovali v prostredí Transparency International Slovensko, poznáte aj ružomberskú komunálnu scénu. V čom vidíte deficity v oblasti transparentnosti?
Transparentnosť je len prostriedkom, aby sa v miestnej komunite lepšie žilo, nie je nejakým mýtickým cieľom. Jedným z užitočných prostriedkov by mali byť verejné výberové konania na pracovné pozície na radnici aj v mestských spoločnostiach. V duchu toho, čo som predtým povedal, cieľom nie sú samotné výberové konania, ale to, aby pre mesto pracovali najlepší možní ľudia. Rovnako cieľom nie je transparentnosť mestských spoločností, ale to, aby sa s verejnými prostriedkami, teda s peniazmi nás všetkých, nakladalo čo najefektívnejšie. V tomto vidím rezervy.
Máte pocit, že ružomberská verejnosť sa stáva citlivejšou na veci súvisiace s transparentnosťou a otvorenosťou mesta?
Ak sa obzriem za situáciou pred pätnástimi či dvadsiatimi rokmi, tak niektoré veci, o ktorých sme vtedy snívali, sú dnes už samozrejmosťou. Nielen v krajine, ale aj v samotnom Ružomberku. Pred pätnástimi rokmi bolo napríklad zverejňovanie faktúr čímsi z ríše snov. Dnes je to samozrejmosť. Takže áno, aj keď pomaly, situácia sa postupne zlepšuje.
Odborník na samosprávu Michal Kaliňák v tomto čísle Ružomberského magazínu hovorí o tom, že samosprávnym trendom do budúcnosti je medziobecná spolupráca, napríklad pri verejných obstarávaniach či zabezpečovaní niektorých služieb. Vidíte to podobne?
Samozrejme, malé obce jednoducho nedokážu poskytovať všetky služby, ktoré im zákon ukladá, pretože na to nemajú finančné ani ľudské kapacity. Už dnes sú obce diferencované tým, že na niektoré z nich štát preniesol časť svojich kompetencií. Ide napríklad o prevádzkovanie stavebných či matričných úradov. Podobne môže štát v budúcnosti rozhodnúť, že niektoré obce budú poskytovať nejaké nové služby pre celú spádovú oblasť. Alebo sa na všestranne výhodnej spolupráci môžu dohodnúť aj samotné obce v mikroregióne.
Napriek tomu, že ste skončili v mestskej politike, naďalej sa pohybujete v samosprávnej oblasti. Na Úrade Žilinského samosprávneho kraja pracujete ako špecialista – analytik na oddelení hodnoty za peniaze. Čo je to za oddelenie?
Áno, z mestskej úrovne som sa posunul na župnú, od zákonodarnej moci k výkonnej. Filozofiou hodnoty za peniaze je tvoriť verejné politiky, ktoré budú vychádzať z konkrétnych dát a analýz, nie len z nejakých dojmov a pocitov. Žilinský kraj je v tomto jedinečný, keďže na samosprávnej úrovni, či už župnej alebo obecnej, nič podobné zatiaľ inde neexistuje.
V čom spočíva vaša úloha?
V kladení nepríjemných otázok. (Úsmev.) Odborné zložky, ktoré vykonávajú kompetencie kraja, chceme postupne priviesť k tomu, aby opustili staré koľaje, nerobili veci istým spôsobom len preto, že sa to stále tak robilo, ale aby svoje rozhodnutia opierali o aktuálne potreby občanov. No a k tomu je potrebné naučiť sa pracovať s dátami a vedieť ich vyhodnocovať. Cieľom je poskytovať kvalitné služby pri efektívnom vynakladaní finančných prostriedkov. Či už v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálnych služieb alebo dopravy.
Článok vyšiel v Ružomberskom magazíne 6-7/2019.
Foto – Marek Hasák
