Na ustanovujúcom zastupiteľstve odsúhlasili poslanci, že novovznikajúca mestská rada bude mať sedem členov. Povolebný vývoj a dohody nepočítali s členstvom trojice nezávislých poslancov.
Keď v roku 2014 vyhral Igor Čombor primátorské voľby, neželal si, aby poslanci zriadili takzvanú obecnú radu, pre ktorú sa zaužíval výraz – mestská radu. Tí mu vyhoveli. Na začiatku druhého funkčného obdobia ale zmenil názor.
Mestská rada pre sedem ľudí
„Opäť vznikne mestská rada, v ktorej budú mať zastúpenie jednotlivé poslanecké kluby a kde bude priestor pre prerokovanie najkľúčovejších vecí tak, aby zasadania samotného zastupiteľstva boli plynulejšie,“ povedal v povolebnom rozhovore pre Ružomberský magazín primátor Igor Čombor.
Na ustanovujúcom zastupiteľstve 5. decembra tak odsúhlasilo nové zastupiteľstvo vznik sedemčlennej mestskej rady.
Tá je poradný orgán poslaneckého zboru, ale aj primátora. Slúži ako akýsi prvý kontakt medzi prenesením zámerov a požiadaviek primátora na zastupiteľstvo. Mestská rada ich vopred prerokuje a jej členovia prednesú závery vo svojich poslaneckých kluboch. Následné rokovanie zastupiteľstva sa môže, ale aj nemusí, s dohodnutými závermi stotožniť.
Už v utorok, 18. decembra, budú poslanci na prvom riadnom zasadnutí v aktuálnom funkčnom období schvaľovať členov rady.
Z desaťčlenného Klubu primátora sú navrhnutí traja poslanci: Michal Lazár (aktuálne už viceprimátor mesta), Slavomír Klačko a Milan Šlávka.
Zo šesťčlenného Klubu KDH sú navrhnutí Ján Bednárik a Pavel Šípoš.
Dvoch poslancov by mali mať v rade aj šiesti nezávislí poslanci, ktorí vytvorili klub Za slušný Ružomberok. Navrhnutými členmi sú Ľubomír Kubáň a Ján Kuráň.
Vytvorili klub a žiadajú miesto pre svojho zástupcu
Pri povolebnej matematike a hľadaní členov mestskej rady či predsedov komisií, ako ďalšieho poradného orgánu zastupiteľstva, zostala bokom trojica nezávislých poslancov Patrik Habo, Karol Javorka a Miroslav Zuberec.
Minulý týždeň však vytvorili spoločný poslanecký Klub nezávislých poslancov a požiadali o rozšírenie mestskej rady na osem členov, pričom by tiež mali svojho zástupcu.
„Navrhovaná úprava zloženia mestskej rady zohľadní v zmysle zákona aj zastúpenie spomenutých troch poslancov a umožní aj im efektívne pripomienkovať návrhy pripravované na zasadnutia MsZ a nepostaví ich do pozície druhoradých poslancov, keďže s rovnakým mandátom zastupujú záujmy občanov mesta,“ píše v liste pre mesto a poslancov predseda novovzniknutého poslaneckého klubu Miroslav Zuberec.
Trojica poslancov sa opiera tiež o znenie zákona o Obecnom zriadení, kde sa píše, že v zložení mestskej rady sa prihliada na zastúpenie politických strán, politických hnutí a nezávislých poslancov v obecnom zastupiteľstve. Počet členov mestskej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov.
Ružomberské mestské zastupiteľstvo má 25 členov, ak by mala mestská rada osem členov, stále je to v limite jednej tretiny.
Zuberec zároveň pripomína, že ich klub má dostatok poslancov, aby splnili kľúč, podľa ktorého sa členovia mestskej rady medzi jednotlivými poslaneckými klubmi rozdeľovali.
„Návrh zloženia mestskej rady počíta so zložením, kedy na každých troch poslancov ohlásených klubov pripadá jeden zástupca – člen mestskej rady, pričom žiadame toto „pravidlo” uplatniť aj pre náš klub,“ zdôvodňuje v liste pre poslancov Zuberec.
Transparency: mestská rada tiež podlieha kontrole
Mestská rada fungovala v Ružomberku už za primátorov J. Čecha, M. Slašťana aj J. Pavlíka. Lenže rovnako, ako v iný mestách, aj tu sa čoraz častejšie stretávala s výčitkou o „vyvolených poslancoch“, ktorí sa v úzkom kruhu dohodnú na postupe a následne ich vôľu zastupiteľstvo hlasovaním zväčša bez relevantnej diskusie o problematike potvrdí. Argumentom na nediskutovanie neraz bolo, že veci sa už predsa dohodli na mestskej rade.
Presne tento princíp vyčíta mestám a obciam v poslednom hodnotení transparentnosti ich správania aj Transparency international Slovensko (TIS).
„Zasadnutí komisií a mestskej rady sa verejnosť nemôže zúčastňovať, respektíve je účasť verejnosti možná len po schválení členmi daného orgánu,“ píšu v časti nedostatkov, s ktorými sa stretli pri hodnotení stovky miest na Slovensku.
Ďalší problém je zverejňovanie termínov rokovania a zápisníc z rokovania týchto orgánov, čo mnohé mestá a obce nerobia. „V týchto orgánoch sa pritom často de facto vytvárajú rozhodnutia, o ktorých potom zastupiteľstvo už len hlasuje bez rozsiahlejšej diskusie,“ uvádza v stanovisku k hodnoteniu miest a obcí v roku 2018 Transparency.
Podľa TIS by mali byť rokovania rady a komisií verejné, s možnosťou vystúpenia občanov a zápisnice z rokovaní verejne dostupné rovnako ako tie zo zastupiteľstva.
Titulná fotografia – rokovanie ustanovujúceho mestského zastupiteľstva. Foto – Imrich Gazda
