Teach for Slovakia (ďalší pokus pre dokonalý rozvrat slovenského jazyka z Bratislavy)

Zamyslenie nad prznením materinského jazyka.

A práve hneď zo Štúrovej 3, kde TEACH FOR SLOVAKIA (TfS, ktorej nemožno určite uprieť snahu lepšie vyučovať žiakov či študentov v zemi materinského jazyka slovenčiny), prichádza v okyptených  riadkoch spisovnej slovenčiny s full time programom intenzívneho osobného a profesionálneho rozvoja pre aktívnych absolventov VŠ, ktorí chcú posunúť Slovensko vpred. Objavil sa i ich ambasádorský program so špeciálnym programom na feedback-u s Basecampom a networkingovými akciami, kde vraj dobrý učiteľ by mal byť zručný líder.

Do programu TfS si táto štyridsiatka mladých nadšencov slovenského výchovného a edukačného procesu pridala na webe aj stretnutie 4-dňovej povianočnej chatovice. Okrem budovania komunity lídrov sa ich spoločným slovesom  stalo sloveso posunúť sa, alebo posunúť sa dopredu. Nuž ktože by dnes nechcel neposunúť dopredu zaostalé slovenské školstvo a alarmujúcu situáciu v ňom, tak ako hovoria prvé riadky „Tíču“ z krásavice na Dunaji. (ďalší slovenský jazykový bonmot na pokračovanie, keď aj upachtení a ulietaní hokejisti či ligoví futbalisti v ich polčasovom rozhovore na RTVS, najnovšie už s komentátorkou sa tiež chcú posunúť dopredu).

Edukační komunitní lídri TfS z Bratislavy, však slovenský jazyk a vyjadrovanie sa v ňom dopredu neposunuli a odstavili ho na slepú koľaj. Nevedno, či podľa anglického názvu ich projektu, chcú učiť či vyučovať v anglickom neurčitku slovenské alebo iné cudzokrajné deti v angličtine. Včerajšie sálové TV-šoty RTVS s mladými nadšencami nesúcimi krížom cez plece páskový nápis Teach for Slovakia v ich dobrom úmysle zmeniť  slovenské školstvo (čo sa doteraz neporadilo Šalgovičovi, Pellegrínimu, Draxlerovi a Plavčanovi) mi nevdojak pripomenuli pionierske šatky či zväzácke košele československých zväzákov z bývalého zjazdového paláca v Prahe s ich predsedom ÚV SZM Vasilom Mohoritom tlieskajúcich na slávu súdruhov reálneho socializmu.

Návrat späť do časov, keď tu vládla ruština ako druhý jazyk s chozraščotom (dnes už s badžitom) no nie s rusifikáciou vetných členov slovenského jazyka, aké dnes naopak praktizuje bezduchá amerikanizácia a anglikanizácia slovenčiny s požehnaním lingvistiky, bulváru, celebritného RTVS či webu, ktorá dokázala vyrobiť aj takéto normálnemu (?) Slovákovi nepochopiteľné heslo či anglický text (a možno aj) akéhosi vzdoru proti oficiálnej ministerskej vzdelávacej inštitúcii s nadpisom Teach for Slovakia.

Viete si predstaviť, že niekde v Írsku by napísali „Vyučujeme (učíme) pre Írsko„ po slovensky? Počúvať reči pedagógov z východu Slovenska o tom, že rómske deti v siedmych rokoch života držali prvýkrát školský jedálny príbor v ruke,  konštatovania protagonistov TfS o tom, že 28 % žiakov na Slovensku vo veku 15 rokov nemá základnú čitateľskú gramotnosť a zistenie TsF, že Slovensko je 30. z 33. v OECD podľa meraní funkčných zručností, sú varovaním pre mladý národ od Dunaja po Tatry. Nič nové pod Slnkom workšopov a šourumov, bombastického programu ministra Plavčana, ktorý ani po roku sme nakoniec nevideli ako i ministerky Lubyovej, keď už pred 6-timi na Máriu sa bývalý minister kultúry Maďarič v jeho liste školstvu sťažoval na vulgarizáciu médií a slovenského jazyka v ňom. V dodatku zakontrovali stredoškolskí profesori s tým, že študenti nerozumejú slovenskému písanému textu. A tu nám skomolená angličtina v skomolenej a okyptenej slovenčine okradnutej o slovesá, predmety a podstatné  mená nepomôže.

A kde sú iné jazyky, keď už školstvo EÚ začína hovoriť o minimálnej povinnej cudzej dvojjazyčnosti. Prečo TsF neprišlo s názvom v slovenčine, (aspoň v zátvorke) v ruštine, francúzštine, nemčine či španielčine. Vazalský jazyk, tak opäť víťazil nad opitou slovenskou malosťou tých, ktorí majú vyučovať a používať materinský jazyk. Prekvapujúco postihol aj normálny názov Vyučujeme (učíme) pre Slovensko. Po názve titulu Teach for Slovakia sa nestaneme svetovejší, a hádam ani nebudeme čakať, že si bratislavské TsF nejako zvlášť povšimnú, najmä tí z anglofónnych krajín, aby bežali na pomoc slovenskému školstvu. A už nie ani tí z americkej angličtiny, kde CNN chrlí na obrazovkách TV sériu skratiek, ktorým už nerozumie ani americký „current Yankie„. (Už pred rokmi si sťažovali úradníci Bruselu na americkú angličtinu, a vôbec, na ich spisovnú angličtinu).

Akosi vždy prichádzame s niečím, s čím iní končia. V otrepanej a mnohým už v zhnusenej angličtine, ktorá za 27 rokov dokázala Slovákmi  na Slovensku zohaviť názvy budov, rôznych športových klubov (s nezmyselnými názvami), inštitúcii, obchodov, či pôvodných reštaurácií a krčiem, sa začína viac hovoriť o čínštine, ruštine, kórejčine či iných slovanských jazykoch. A tak nastal znovu čas posunúť sa zase (a hlavne s lídrami keď slovo vodca, vedúci či sloveso viesť, už prakticky v Sj verbálne neexistuje) vpred a správnym smerom.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.