Špeciálna základná škola v Ružomberku sa už štyri roky zapája do projektu Zelená škola. Koncom júna sa im v rámci neho podarilo otvoriť vonkajšiu učebňu.
Peniaze na jej zriadenie získali v grantovom kole Pomáhame vyrásť. Netypický študijný priestor tvorí altánok z paliet, do ktorých deti s pomocou vyučujúcich nasadili rôzne rastliny. Okolo sú tiež pníky na sedenie. Tie vytvorili zo stromov, ktoré sa v areáli školy museli spíliť.
„Aj takýmto spôsobom sa deťom snažíme ukázať, že sa dá zužitkovať všetko okolo nás, aj odpadový materiál,“ uviedla koordinátorka projektu Jana Potočná.
Zelená učebňa však nie je jedinou aktivitou, ktorú v rámci projektu realizovali. Na záhradkárčenie sa snažia využiť každý kúsok priestoru, ktorého v okolí školy nie je až tak veľa. Urobili si vyvýšené záhony, pocitový chodník, skalku aj bylinkovú špirálu. Z dopestovaných rastliniek si vyrábajú čaje alebo sirupy.
„V Malých Tatrách je veľa zveri, pobehujú tu veveričky, ráno prídu jelene, ktoré nám sem-tam spasú, čo sme si zasadili. Na jar obvykle vyjedia všetky cibuľoviny. My sme to však pretvorili na výhodu a zabeštelovali sme z prostriedkov projektu aj fotopasce, ktorými zvieratká monitorujeme. Deti to veľmi zaujíma,“ približuje učiteľka Erika Švárna.
Do vyvýšených záhonov zámerne nasadili rastliny, ktoré zvieratá lákajú. Fotografie využívajú na rovesnícke vzdelávanie pre svojich žiakov aj deti z neďalekej materskej školy.
Radosť majú žiaci aj vyučujúci
Spojenú školu v Malých Tatrách navštevujú deti s rôznymi stupňami mentálneho postihnutia, zriaďujú aj dve triedy pre autistov. Zhruba polovicu žiakov tvoria Rómovia.
„Všetko, čo vonku robíme – okopávanie či hrabanie, treba našim deťom ukázať, vysvetliť. Mnohí pochádzajú z rodín, ktoré nevlastnia záhrady, a tak naozaj nededia, ako pracovať. Z našich absolventov nebudú inžinieri, poväčšine budú pracovať manuálne, preto sa v nich aj takýmto spôsobom snažíme podporovať pracovné návyky,“ vysvetľuje Švárna.
Aktivity Zelenej školy majú na deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami blahodarný vplyv. „Vidíme u nich veľké pokroky, sú smelšie, vedia vybaviť veci, majú vlastné nápady, rómske deti sa vedia omnoho lepšie vyjadrovať,“ vymenúva niekoľko pozitívnych zmien Švárna.
„Tešíme sa aj z ich vzájomnej spolupráce, taktiež sme radi, že sa začali väčšmi zaujímať o životné prostredie,“ nadväzuje Potočná.
Projekt si pochvaľuje aj 16-ročná Kajka, ktorá na škole onedlho končí. „Keď máme pracovné vyučovanie, strávime tu nejaký čas, pozorujeme zvieratká, polievame, sadíme kvety. Veľmi sa nám to páči,“ hodnotí.
„Aj cez veľkú prestávku môžeme chodiť von. Zoberieme si napríklad matematiku a môžeme sa tu učiť,“ pridáva ďalšiu výhodu jej mladšia kamarátka Laďa.
Ekológia im nie je cudzia
Tento rok sa v rámci projektu venovali najmä odpadom. Poupratovali okolie školy aj niektoré časti mesta. Dostali tiež koše na triedenie odpadu, ktoré využívajú v každej triede.
„Do žltého sa hádžu plasty, do modrého papier a do zeleného sklo,“ vymenúva 11-ročná Laďa, ktorá si na zbieranie cudzieho neporiadku nesťažuje. „Dakedy nás síce hnevá, že upratujeme po druhých, ale je to naša škola, tak to nenecháme hodené na zemi. A pokiaľ uvidíme, že niekto niečo len tak zahodil, upozorníme ho.“
„Táto téma ich primäla rozmýšľať nad tým, v čom nosia zabalenú desiatu, či fľašu na vodu použijú viackrát, alebo ju po jednom použití vyhodia a podobne. Počas dvoch rokov sa nám dokonca podarilo znížiť množstvo odpadu na škole,“ konštatuje koordinátorka Potočná. Dodáva, že v projekte by radi pokračovali aj naďalej.
Titulná fotografia – Slávnostné otvorenie novej učebne. Foto – autorka
