Takéto pochybnosti nepatria do mesta otca národa

Stretnúť manželský pár v strednom veku v Banskej Bystrici a opýtať sa ich – čo tu robíte s ich odpoveďou – „prišli sme sa nadýchať mestskej atmosféry, pretože v našom meste nie je,“ s Vami riadne zatrasie.

Rovnako znie odpoveď tých, ktorých stretnete na letnej plavárni vo Vrútkach (s celodenným relaxom za ľudovú cenu), že v bývalom priemyselnom meste už 45 rokov neexistuje letné kúpalisko.

Snáď kalendár ružomberských fotografov na rok 2018 by dokreslil mestskú atmosféru, autenticitu miest, ktoré už neexistujú. Domyslel múry útrob mesta preoblečeného dnes do iného šatu. Aj lyžiarsky mostík tu kedysi v 50-tych rokoch minulého storočia stál na Kalvárii, kde sa skákalo bez televíznych kamier najviac za päťdesiatku metrov.

Okresné mesto sa mení, názory občanov na jeho súčasné fungovanie sa rôznia. Donedávna v meste nebolo toľko kultúry čo je dnes aj s rôznymi občianskymi združeniami, troch známych prvoligových športov a vysokoškolskej vzdelávacej inštitúcie. No cudzí občan vám kdesi vo vlaku pripomenie bývalý smrad z SCP, skutočnosť, že vaše mesto nemá  funkčné verejné záchody a má rozbitú dlažbu vylámaných kociek pred Hotelom Kultúra, kde si hlavne ženy musia dávať pozor na opätky svojich topánok.

No bolestnejšie sa počúvajú slová od iných, že skoro dvadsiatka lekární v tak malom meste, či veľké obchodné reťazce s bankami, predražené  zbytočné čínske a vietnamské obchody s prestarnutým textilom a nadpočetné benzínové pumpy mestu nepomôžu. Podľa iných  vraj v meste otvorili nejakú cukráreň, kde za dva čaje zaplatíte viac ako vo Viedni či v Benátkach. Najnovšie správy z mestskej tlače hovoria, že Liptovská Štiavnička sa chystá zvýšiť povedomie okolia mesta výstavbou kasína s ubytovacím zariadením pre solventnejších návštevníkov, kde sa veľmi nepočíta s ružomberskou klientelou.

Samozrejme, že reč sa nevdojak zvedie a zvalí na ostatných otcov mesta. Mesta, kde jeho súčasný stred nikomu cudziemu, kto do neho prichádza a prechádza Podhorou, nelichotí. Ani na Nahálkovej ulici v priestore parkoviska nie je dodnes spadnuté a hnijúce jesenné lístie pozametané, pár jednotiek metrov od jednej z dominánt mesta. Mesto sa Vlkolíncom hrdí visačkou kultúrneho dedičstva UNESCO, mauzóleum A. Hlinku je otvorené len v letných mesiacoch. Staré náreky na bývalé okresné mesto Liptovský Mikuláš už nemajú opodstatnenie, už nikto mestu nekrivdí, neposiela ho do úzadia pred luteránskym Mikulášom a horšie ho ovocím nezásobuje.

Najpesimistickejšie slová počuť práve od mladších občanov, že mesto ich vyháňa, tých, ktorí sa tu narodili, no prácu museli hľadať inde.  Najhoršie slová a nimi vyslovené sú reči o tom, že v meste Ružomberok nie je čo vidieť okrem kovovej sochy Otca národa na námestí, balustrádových schodov vedúcich do kostola sv. Ondreja a výstupu pomedzi kaplnky na Kalváriu.

Po protestných pochodoch občanov na barikádach nedostavaných diaľnic v okolí prichádzajú ďalšie kuvičie hlasy, že keď sa dostavajú diaľnice a mesto bude vyzerať tak ako dnes, potom do mesta už nikto z diaľnice a rýchlostnej cesty neodbočí.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.