blog

V minulej časti som písal o tzv. „zlatom medzivojnovom veku“ ružomberského skautingu, ktorého trvanie násilne prerušili vojnové udalosti a nástup totalitných diktatúr. V tejto časti sa zameriam na krátke povojnové obnovenie, ktoré sprevádzala vlna skutočného

Naposledy sa tak stalo pred 11-timi rokmi, keď Papiernickou ulicou prešiel voz Technických služieb mesta. Vykonal vysatie a pozametanie ulice aj s hŕstkou za ním kráčajúcich pracovníkov s lopatami a metlami, ktorí na parkovacej časti krajnice ulice

Ten sa uskutočnil v priestoroch Katolíckej univerzity v utorok 12. novembra t. r. Sieň rektorov v univerzitnej knižnici KU zaplnili študentské tváre, niektorí starší Ružomberčania, viceprimátor mesta Michal Lazár, univerzitní profesori, známi fotografi a pozvaní účastníci, aby sa zúčastnili

Myslel som si, že mám priateľov… ale nemám.

Vtipy, ktoré sa za plodné a dve dobré invenčné dekády socializmu šírili v Československu mali rôzny obsah. Ľudová slovesnosť národa (a tak trochu smiech cez slzy) sa šírila hlavne verbálnym prejavom.

Po komercii z pera architekta Pavla Fischera v Spoločníku z 31. októbra t.r. sa v čase pertraktovanej stratifikácie slovenského zdravotníctva a nemocníc v ňom z dielne súčasnej ministerky zdravotníctva SR A. Kalavskej zamýšľam nad výrazom

Anton Péteri – S darom sa prebúdzam

Československý reálny socializmus, aj keď už vybledol z myslí mnohých pamätníkov, nikdy nepredstavil pojem „vlaky zadarmo“, ako terajší štvrťstoročný post-zamatový produkt sociálnych balíčkov posledných sociálno-demokratických vlád Roberta Fica. Ako konduktor vlaku smerujúceho do destinácie konca

Dvaja mladí ľudia nevedno menami a priezviskami (lebo ich neuviedli) ako to zo 40 stranovej štúdie rozmeru A4 vyplýva, stvorili jedno dielo o našom meste. Nazvali ho „Ružomberok mesto ako osobnosť a jej priemety do urbánnej sémiotiky“ a uložili