Nie je to bežný trh so všeličím, kde vás kvalita tovaru núti neraz pochybovať a výška ceny zjednávať.
Na šikovnom trhu stretnete len rúčich remeselníkov, ktorí k svojim produktom s radosťou pridajú nefalšovaný príbeh, úsmev a ochotu.
Malé dievčatko si s veľkou nerozhodnosťou vyberá spomedzi množstva farebných hačkovaných taštičiek. Fialová so žltou, červená s hnedou, modrá so zelenou – jednu za druhou zvešiava, obzerá, vešia na seba a rozhoduje sa. Predavač len trpezlivo čaká. Nehundre na jej nerozhodnosť, obchytkávanie ručne vyrábaných dielok, neponúka. S úsmevom sa pustí do debaty s rodičmi mladej „parádnice“.
Šikovní Liptáci
„Postavičky, hračky, kapsičky, čiapky, všetko to hačkuje moja manželka. Je na dôchodku a veľmi ju baví takto si krátiť voľný čas. Hoci je to ručná práca, oddychuje pri tom,“ rozpráva Ján Boggero z Liptovského Mikuláša príbeh hačkovaných výrobkov, zatiaľ čo si dievča ukazuje na fialovú. Kým si ona vybrala, rodičia majú za sebou príjemnú konverzáciu a obdiv v duši voči šikovnosti jednej dôchodkyne a obetavosti jej manžela.
„Necítila sa dnes dobre, trochu prechorela, tak som išiel predávať ja. Inak by tu zaiste bola,“ dopĺňa Ján.
Kým ide otec mladej dievky vymeniť peniaze za farebné lístky – šikovníčky, lebo len za tie je možné na Šikovnom trhu čokoľvek kúpiť, Ján Boggero zaspieva dievčaťu pieseň. Keď skončí, tlieska aj pani pri vedľajšom stánku s včelími produktami a voskovými ozdobami.
Kto si našiel v sobotu čas a zašiel do synagógy, podobných príbehov, príjemných situácií a dobrej nálady mohol zažiť minimálne dvadsaťsedemkrát toľko. Odísť odtiaľ sa nechcelo.
„Šikovný trh robíme trikrát do roka. V Hrádku, v Mikuláši a takto pred Vianocami aj v Ružomberku. V každom meste uprednostňujeme kvalitných domácich výrobcov vlastnoručne robených produktov a výrobkov – všade sú však len Liptáci. Hlásilo sa ich 40, ale kapacitne sme vedeli uspokojiť len dvadsaťsedem z nich,“ hovorí jedna z organizátoriek šikovného, vianočného trhu Zuzana Gažíková zo Spoločnosti Kolomana Sokola.
Bez podpory by trh nevznikol
Za organizáciou trhu sú už šiesty rok aj ďalší ľudia. Michaela Kubíková z neziskovej organizácie Národný Trust, Jana Mrlianová z Komunitnej nadácie Liptov, dobrovoľníčka Andrea Borsíková, či Kvetka Legerská z Mestského úradu Ružomberok.
„Je to čisto stratový podnik. Aby sme ho mohli robiť, každoročne sa uchádzame o granty a podporu. Nechceme, aby to bol iba trh, kde niekto príde, vymení, predá, kúpi, ale aby sa ľudia stretli, pri dobrej nálade porozprávali, prišli celé rodiny a mali spolu pekný čas, možno našli pár drobností pre svojich blízkych, napríklad aj k blížiacim sa Vianociam,“ hovorí Gažíková, ktorá sama predáva vlastnoručne robené keramické ozdoby a šperky.
Tento rok program spestrila kapela Mince vo fontáne, Simona Hulejová, Bábkové divadlo spod Spišského hradu, ale aj tvorivé dielne so šikovnými Liptákmi, ktorí učili svojmu remeslu, či skôr koníčku všetkých záujemcov.
Mánia zo šikovných rúk
„Neuživím sa tým, hoci je to môj sen. Musím chodiť aj do práce. Ale všetok voľný čas trávim pri včelách, a keď sa zrovna netreba venovať im, tak vyrábam včelie produkty a z vosku ozdoby, mydlá či sviečky,“ potvrdzuje Monika Sleziaková z Liptovských Sliačov vyslovené slová o tom, že nik zo súcich remeselníkov na trhu sa svojim koníčkom zatiaľ uživiť nedokáže.
Rovnaké odpovede by ste našli o výrobcu odevov, koláčikov, vrecúšok na sušenie ovocia, šperkov či nádherných drevených ozdôb a adventných vencov.
„Veľmi sa z toho teším, že tu môžem byť. Je tu príjemná atmosféra, dobrí ľudia, taká predvianočná nálada,“ hovorí o svojej premiérovej účasti na podobnom trhu Monika Sleziaková.
„Najdôležitejšie je, že tu môžeme prísť, ukázať sa, stretnúť a predviesť to, čo dokážeme. Ľudia mnohokrát ani netušia, koľko šikovných obyvateľov majú vo svojom okolí, čo všetko dokážu ich susedia, blízki, dokonca rodina. Takýchto ľudí je veľmi veľa, majú skvelé nápady a tu ich môžu odprezentovať a predať sa,“ hovorí o myšlienke trhu Scarlet Piovarčiová z Liptovského Hrádku.
Ani ona nemá zábrany rozpovedať svoj príbeh od detstva až k súčasnému hačkovaniu svetrov, čiapok, rukavíc a šálov.
„Dnes je to mánia, ktorej sa s radosťou venujem každú voľnú chvíľu. Ľudia sa tak trochu vracajú, k svojim koreňom, minulosti, pracovitosti, ale stále to nevieme doceniť. Väčšinou je problém cena. Vy do toho investujete čas, nápad, energiu, suroviny. Keď niečo robíte ručne, vyžiada si to všetkého viac, ako keď to robia v Číne na páse. Čiapku robím štyri hodiny. Za ten čas pri pásovej výrobe vzniknú stovky čiapok, preto je aj cena iná,“ pripomína Piovarčiová realitu, s ktorou musia všetci producenti počítať.
Viacerí z vystavujúcich a predávajúcich majú vlastné mini predajne alebo internetové stránky, kde ich výtvory môžete obdivovať a prácu podporiť.
„Rôznych ázijských výrobkov máme plný trh a obchody. Ručne vyrobené zatiaľ nedokážeme doceniť, ale pre budúcnosť je to veľmi perspektívne. Ukazuje to našu šikovnosť a schopnosti našich ľudí, a to všetko veľmi potrebujeme,“ uzatvára Ján Boggero.
Titulná fotografia – Synagóga počas Šikovného trhu. Foto – autor.
