Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.
V dnešnej dobe môže na slovenských vysokých školách študovať skoro každý, a tak sa, aspoň na papieri, po ich absolvovaní zaradiť medzi inteligenciu. Na prijatie stačí mať vysvedčenia aj z hocijakej učňovky so „švindeľmaturitou“, väčšina škôl vás vezme bez prijímačiek.
Štúdium nemusí byť vôbec ťažké, vyučujúci radšej upustia od nárokov, len aby nestratili študentov, pretože bez nich by im školu určite zrušili. A potom čo? Docenti pôjdu kopať kanály alebo ich pošlú do bane tak, ako sa kedysi robilo v Číne?
Na prvých termínoch síce adepta zo skúšky vyhodia, no pri poslednom pokuse mu s prižmúrením oboch očí dajú „éčko“, čiže štvorku a dotyčný po takýchto známkach došplhá až k titulu.
Vymýšľajú sa odbory, názvy ktorých síce dobre znejú, na prvé počutie budia rešpekt, ako aj na propagačných materiáloch popísané možnosti uplatnenia po prevzatí diplomu, no takýto magister je napokon rád, keď získa aspoň manuálnu prácu niekde v supermarkete.
Pomedzi regály s tovarom sa potom v uniformách s ovísajúcimi ceduľkami na prsiach alebo prsníkoch pletú animátori voľného času, aplikovaní aj neaplikovaní etnológovia, politológovia, translatológovia, právnici, etici, absolventi fakúlt zameraných na vymieňanie plienok sa prevŕhajú na absolventoch všelijakých štúdií a učiteľoch.
Potrebám praxe je takýto systém školstva produkujúci nezamestnateľných magistrov a bakalárov veľmi vzdialený.
Viem, že štát vyhadzuje zbytočne mnohomiliónové sumy na štúdium nepotrebných odborov, a preto si, v mene absurdity, ktorá u nás vládne, dovolím navrhnúť štúdium, ktoré bude pre prax ozaj užitočné a vo finále ju privedie k dokonalosti. Ide o kombináciu zábavnej pyrotechniky s ošetrovateľstvom. Takýto absolvent, keď sa vyhodí do vzduchu, rotujúc letiaci povetrím sa hneď aj obviaže. Dopadne na zem síce mŕtvy, zato odborne ošetrený.
Vyšlo v zbierke Iba tak V. (2014).
Ilustračná fotografia – karierainfo.zoznam.sk, zdroj – thinkstockphotos.com
