Stráca remeslo zlaté dno?

Počet žiakov Strednej odbornej školy (SOŠ) polytechnickej v Ružomberku rapídne klesá. Paradoxne, práve o jej absolventov majú záujem aj najväčší zamestnávatelia regiónu.

„Pravidelne sa mi ozývajú väčšie aj menšie firmy v regióne, ktoré potrebujú absolventov v strojárskom či elektrotechnickom priemysle, najmä strojárov, silnoprúdarov alebo mechatronikov. Narastá automobilový priemysel, v Mondi SCP chcú rozširovať výrobu, a tak potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu. Ja im však musím povedať, že nemáme dostatok žiakov,“ hovorí riaditeľ SOŠ polytechnickej Vladimír Pančík.

Dôvodom, prečo stredné odborné školy s technickým zameraním nemajú toľko záujemcov o štúdium, je podľa neho nielen pokles populačnej krivky, ale aj nárast počtu škôl, zníženie vedomostných nárokov na niektorých gymnazistov či všeobecná averzia voči manuálnej práci.

Od budúceho školského roku by mali byť v Ružomberku štyri gymnáziá

Do začiatku 90. rokov pôsobilo v meste šesť stredných škôl, v súčasnosti ich je deväť. V rokoch 2002 a 2005 sa postupne zlúčili vtedajšie papierenské a poľnohospodárske učilištia s bývalou priemyslovkou do súčasnej SOŠ polytechnickej.

Po revolúcii postupne pribudli cirkevná zdravotnícka škola, cirkevné gymnázium, obchodná akadémia, súkromné bilingválne gymnázium a súkromná SOŠ podnikania.

Od budúceho roka by sa malo otvoriť aj súkromné štvorročné športové gymnázium pri Základnej škole Klačno. „Je únosné, aby v meste s 27-tisíc obyvateľmi pôsobili štyri gymnáziá?“ pýta sa Pančík.

Gymnazisti tvorili za socializmu zhruba 17 percent z celkového počtu stredoškolákov v meste. Dnes je to až 42 percent. „To má za následok, že latka náročnosti na prijatie niektorých žiakov na gymnáziách klesá, prijímajú aj žiakov s horšími priemermi, ktorí by podľa môjho názoru nemali navštevovať výberové gymnáziá, títo kedysi chodili k nám,“ myslí si riaditeľ Pančík.

„Hlása sa, že potrebujeme ľudí do výroby, ale napriek tomu pribúdajú gymnáziá a tiež je veľký počet vysokých škôl, kde dnes môže študovať každý. Prinajhoršom sa prihlási na sociálnu prácu, politológiu či aplikovanú etiku alebo iný odbor, ktorý je väčšinou v praxi nevyužiteľný a nijak sa neskresáva. Do piatich rokov však nebude mať kto robiť pri strojoch,“ upozorňuje Pančík na možné riziko.

Dodáva však, že chápe konanie riaditeľov gymnázií, ktorí sa snažia prijať čo najviac študentov, aby fungovanie školy z pridelených finančných normatívov na žiaka utiahli.

Celý systém sa odráža aj na úrovni SOŠ polytechnickej. Kedysi tu do maturitných odborov chodili žiaci s priemerom známok do 2,4, no v súčasnosti poklesol až na 2,9.

„Minulý rok dokonca nastala situácia, že sme neotvorili trojročnú triedu, keďže do nej a ani do tej štvorročnej sa nenazbieralo dostatok žiakov. Museli sme ich teda zlúčiť do jednej maturitnej,“ objasňuje riaditeľ Pančík.

Fóbia z montérok

Problémom je podľa neho aj to, že technická výchova sa na základných školách vyučuje už len teoreticky. Mnohí chlapci nemajú základné manuálne zručnosti, a tak sa neraz radšej prihlásia na školy, kde sa prax vôbec nevyučuje alebo sa realizuje len pri počítačoch.

Rodičia vo svojich deťoch naviac upevňujú pocit, že robiť v montérkach je niečo podradné. Často im ide hlavne o to, aby ich potomkovia získali vysokoškolský titul.

Aj preto vyslovil Pančík myšlienku, že „stredné školstvo by nemalo byť regulované rodičmi a žiakmi, ale štátom, na základe požiadaviek od zamestnávateľov“. V jej duchu sa niesol aj workshop, ktorý koncom marca zorganizoval na pôde školy.

Foto – Lukáš Púček

Ak v školstve v tomto smere nedôjde k zmenám, SOŠ polytechnickej hrozí do dvoch rokov útlm, keďže z normatívneho príspevku, ktorého celková výška sa odvíja od počtu žiakov, nebudú schopní vykryť prevádzkové náklady na školské budovy. V roku 2005 mala škola 830 žiakov, v súčasnosti ich je 206.

Na workshop prizval riaditeľ Pančík zástupcov významných zamestnávateľov či stredných odborných škôl na Liptove aj poslancov a predstaviteľov Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK), ktorí sa zhodli na tom, že odborné vzdelávanie potrebuje pomoc.

Východiská workshopu

Dôležitými témami stretnutia boli aj systém duálneho vzdelávania či možnosť zriadenia podnikovej školy.

So SOŠ polytechnickou úzko spolupracuje Mondi SCP, kam chodia viacerí študenti na prax. Duálny systém sa však spoločnosti zdá byť administratívne náročný. Pokiaľ dôjde k úprave legislatívy a zamestnávateľom budú z tejto spolupráce plynúť väčšie výhody, tomuto kroku sa nebráni.

Riaditeľ tiež požiadal ŽSK, ktorý je zriaďovateľom školy, o poskytnutie vyššej dotácie ako je sto percent normatívu na prevádzku počas nasledujúcich dvoch rokov. Kraj im naviac tento rok schválil aj viac ako polmiliónový príspevok na rekonštrukciu zastaranej budovy dielní a nákup výukových panelov pre perspektívny odbor mechanik – mechatronik.

Riaditeľ zároveň navrhol, aby boli normatívy stanovené na triedu, nie na žiaka. Nechal tiež na zvážení poníženie plánov prijímania pre gymnáziá či jednotné prijímacie skúšky a termíny zápisov na stredné školy. S návrhom zvýšenia nástupných platov pre absolventov SOŠ technických smerov oslovil zamestnávateľov.

Taktiež zaznela myšlienka zriadiť Športovú strednú odbornú technickú školu pri SOŠ polytechnickej so zameraním na strojárstvo a informatiku, ktorá by mala charakter gymnaziálneho štúdia. Išlo by o náhradu plánovaného súkromného športového gymnázia na Klačne.

Titulná fotografia: Riaditeľ Pančík počas svojej prednášky na marcovom workshope. Foto – Lukáš Púček

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.