Šport v meste nie je len o kopaní a hádzaní lopty

Bojové cvičenia v meste zastupujú na registrovanej úrovni karate, aikido a wing chun kung fu. Ich predstavitelia svorne tvrdia, že sú bezpečné a nechcú blížiť.

Najdlhšie je v Ružomberku aktívne karate. Začalo pôsobiť ešte za socializmu, zlatú éru prežilo začiatkom 90. rokov.

„Bol to veľký boom. Uvoľnili sa hranice, prišli videopásky a na nich Bruce Lee, Chuck Norris, Seagal. Telocvične boli plné,“ spomína šéf dnešného Karate klubu Asahi Ružomberok Miroslav Gejdoš. Neskôr karate vytlačili iné záujmy ľudí a klub sa krátko po roku 2000 rozpadol.

Pred siedmimi rokmi to však dala partia troch odchovancov niekdajšieho Karate SCP Ružomberok znovu dokopy. „Dnes máme okolo 60 členov. Najmladší má päť, najstarší 76 rokov. Netreba nič výnimočné: hlavne chuť cvičiť, prísť do telocvične a tu sa potiť a urobiť niečo pre seba,“ hovorí Gejdoš.

Karate je súťažné, a v klube sa zameriavajú predovšetkým na deti, ktorých je väčšina. Aktuálne majú majsterku aj vicemajstra Slovenska v detských kategóriách.

„Karatisti sú ľudia, ktorí sa nechcú biť, my radšej ujdeme, ako by sme mali niekomu niečo dokazovať. Aj deckám hovorím – nehovorte, že robíte karate, lebo potom vás všetci budú chcieť skúšať, radšej povedzte, že hráte pingpong,“ usmieva sa Gejdoš.

K dvom najlepším na Slovensku

Z ružomberského karate vyšiel aj Karol Olejník. Počas vojenčiny však skúsil aikido a v júli 1993 založil Aikido Kyodai Dojo Ružomberok.

„Kyodai znamená jedna rodina. To je aj filozofia aikida. Nie biť sa, ale brániť sa a pomáhať si. Naučí vás sebaúcte, sebakontrole a schopnosti pomáhať a poradiť nielen na žinenke, ale aj v živote,“ opisuje princípy aikida Olejník.

Sám je medzinárodne vyhľadávaným odborníkom, ktorý má právo rozdávať žiacke stupne kvality kyu. Nad nimi sú majstrovské dany. On ich dosiahol päť – len ako jeden z dvoch na Slovensku. Známy filmový „bitkár“ Steven Seagal ich má sedem. Maximum je desať.

Aikido je cesta harmónie. Bojové umenie preto nie je útočné, len obranné, ktorého jedinou úlohou je znehybniť útočníka tak, aby mu nebolo ublížené. Samozrejme, komu niet rady, ublížiť problém nie je.

„Človek sa majstrom nerodí, ale zomiera. Tým sa riadim, a to sa snažím naučiť aj mojich žiakov. Akidio nie je na boj, je to myšlienka, aby ste boli mentálne aj fyzicky zdraví,“ zdôrazňuje vážená ružomberská osobnosť v bojových športoch.

Wing Chun Kung Fu

Ako napovedá názov, ide o nebojový druh kung fu. V Ružomberku sa cvičí od roku 2013 na ZŠ Sládkovičova dvakrát týždenne. Ako pri aikide, nejde o súťažný šport, ani o extrémnu silu. Kto sa ho naučí, nebude pre seba ani svoje okolie nebezpečný.

„V cvičení ide o celkový rozvoj osobnosti, tak po fyzickej ako aj po psychickej, morálnej a v neposlednom rade aj duchovnej stránke. Jednoducho povedané – byť dobrým človekom, lebo dobro plodí dobro,“ hovorí František Hanes mladší, jeden z nadšencov Wing Chun.

Titulná fotografia – Držiteľ piatich danov v aikide Karol Olejník. Foto – autor

Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 7/2018

Mám za sebou desať rokov práce v Mestskej televízií Ružomberok. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity, kde som aj vyštudoval. V Ružomberskom magazíne som šéfredaktor.