V stredu 31. júla prišli do Ružomberka viacerí rómski umelci. Svojím tancom a spevom venovali pamiatku obetiam rómskeho holokaustu. (Video v texte)
Jedno z rómskych prísloví hovorí, že tam, kde sú Rómovia, tam je aj pieseň. Ich kultúra však nie je len o hudbe či tanci. Je to spôsob života, jazyk a temperament.
Na osudný deň nezabudli
Počas druhej svetovej vojny sa rovnako ako aj Židia stali terčom nenávisti. Oba národy boli označené za menejcenné, čo vyvrcholilo ich definitívnym zbavením sa v koncentračných táboroch. A hoci sa o židovskom holokauste hovorí v spoločnosti omnoho viac, Rómovia na osudnú noc nezabudli. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bolo pri likvidácii najväčšieho koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v plynových komorách zavraždených takmer 3-tisíc Rómov. Neskôr, v roku 2011, ustanovilo Poľsko 2. august za deň pripomínania rómskej genocídy.
„Ide o skrytý holokaust, pretože nie je dostatočne zdokumentovaný. Je však zjavné, že počas 2. svetovej vojny zahynulo v koncentračných táboroch 300 až 500-tisíc Rómov,“ hovorí o faktoch predseda Občianskeho združenie (OZ) JESKO (jednotlivci a skupiny občanov) Dušan Plaček.
V súvislosti s blížiacim sa dňom výročia tragickej udalosti pripravujú mnohé rómske OZ, ale aj obce či mestá, ktorých sa holokaust týka, spomienkový program. Práve preto sa v stredu v ružomberskej synagóge uskutočnilo podujatie Mosty v nás.
Nechýbali rómske súbory, detský spevácky zbor Čercheňóra, umelci z Detvy a Poltára, tanečný súbor Romano Luluďi a členovia Komunitného centra z Kokavy nad Rimavicou či klavírny virtuóz Miroslav Rác.
Program začal minútou ticha za obete rómskeho holokaustu, ktorý Rómovia nazývajú Porajmos, čo v preklade znamená požieranie. Potom už pódium patrilo umelcom.
Združenie spája tanečné a spevácke súbory
Združenie JESKO pôsobí v Liptovskom Mikuláši od roku 2008. Zaoberá sa rómskou problematikou. „Naše združenie bolo najskôr založené v roku 2006 na poskytovanie sociálnych služieb a poradenstva ľuďom v núdzi, ale potom sa začala vo verejnosti pretriasať rómska problematika, tak sme zmenili zameranie,“ hovorí Dušan Plaček.
Prieskumy verejnej mienky vtedy poukazovali na znepokojivo vysoký podiel občanov Slovenska, ktorí pociťujú nevraživosť voči menšinám, napriek nedostatočnému osobnému kontaktu s nimi.
V tom čase študoval na univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, v Ústave romologických štúdií. Po 26 rokoch svojej činnosti nechal štátnu správu, začal sa angažovať mimo vládny sektor a pracovať s rómskou komunitou.
Spolupráca OZ JESKO začala časom naberať väčšie rozmery. „Zoznámil som sa s rómskymi aktivistami a rómskymi OZ. Začali sme spolupracovať s manželmi Sendreiovcami a ich občianskym združením Láčho drom.“
Od roku 2013 manažuje prostredníctvom OZ JESKO aktivity rómskych súborov, ktoré sa nazývajú Romano Luluďi (Rómsky kvietok) a Čerchenóra (Hviezdičky). Prvý súbor je zameraný na tanec a druhý na spev.
OZ JESKO sa spolu so súbormi zúčastnili viacerých podujatí. Spolupracovali dokonca aj so štátnym komorným orchestrom. „Tieto deti vyhľadávajú aj orchestre, lebo hľadajú nové témy v hudbe. Navyše, zbory sú veľmi dobre odborne vedené. Janka Sendreiová mladšia je absolventka konzervatória, ovláda choreografiu,“ hovorí o vedúcej tanečného súboru Romano Luluďi Dušan Plaček.
Deti zo súborov sú primerane materiálne vybavené, majú kostýmy a ich tancom a spevom propagujú rómsku kultúru a identitu.
Uctiť si pamiatku neprišli ani vlastní
Podujatie Mosty v nás sa konalo v komornej atmosfére. Ružomberčanov, ktorí sa prišli pozrieť na hudobné predstavenie by ste narátali len na jednej ruke. Podporiť svojich dokonca neprišli ani miestni Rómovia.
„Je tu menej ľudí a aj to je dôkaz, že o tejto téme musíme viac rozprávať. Rómovia nie sú Slováci s tmavou pokožkou. Je to špecifická skupina ľudí, ku ktorej treba aj tak pristupovať. Je to národnostná menšina, ktorá žije medzi inými ľuďmi na území Slovenska viac ako 670 rokov,“ hovorí o Rómoch Dušan Plaček.
Keď sa konajú podobné akcie v Liptovskom Mikuláši, prah židovskej synagógy prekročí viac ako sto ľudí. Predseda združenia si však spomína aj na podujatia, ktorých sa zúčastnilo 250 ľudí. V porovnaní s účasťou v Ružomberku vidí chybu v slabej propagácii.
„Naše podujatia v Liptovskom Mikuláši podporuje mesto. Väčšinou sa organizujú v rámci kultúrneho leta a preto sú po meste viaceré bilbordy.“
Témou holokaustu sa zaoberá aj hudobný skladateľ z Levíc Miroslav Rác. Svoju hudbu priniesol do viacerých európskych miest. Vystupoval aj v Izraeli a onedlho si ho vypočuje aj pápež František.
„Moja hudba prináša posolstvo medzi ľudí, aby pochopili zmysel života, aby sa medzi sebou neponižovali a prišli na to, že pred Bohom sme si všetci rovní,“ vysvetľuje svoj cieľ 33-ročný Miroslav Rác, ktorý je spolupracovníkom 13. bloku v Auschwitz-Birkenau.
Mladý skladateľ sa venuje vážnej, ale i modernej klavírnej hudbe. Svojím umením pripomína ľuďom, že to, čo sa stalo v minulosti sa nesmie zopakovať.
Titulná fotografia: Tanečný súbor Romano Luluďi. Foto – autorka.
