Z najstaršieho zachovaného objektu v meste sa najprv stala ruina a potom hypermarket. Nádej na záchranu zvyškov kaštieľa svätej Žofie však stále žije. Teda, skôr bliká.
Zachrániť kaštieľ sv. Žofie. To bola jedna z deklarovaných priorít každého ponovembrového primátora.
Posledná finančná injekcia vo výške päť miliónov československých korún však do kaštieľa smerovala ešte začiatkom 90. rokov, keď mesto získalo tento historický objekt od bavlnárskych závodov, ktoré tam predtým mali svoje sklady. Odvtedy sa do kaštieľa neinvestovalo nič a chátral.
Z historickej dominanty hypermarket
Dianie okolo kaštieľa ožilo až v roku 2000, keď aj do Ružomberka začali prenikať potravinové obchodné reťazce. V novembri mestské zastupiteľstvo odsúhlasilo zmluvu o budúcej zmluve na predaj kaštieľa spoločnosti MM servis – invest, ktorá ho získala za 1,7 milióna slovenských korún (56-tisíc eur).
„Po mnohoročnom úsilí mesto našlo spôsob čiastočnej rekonštrukcie kaštieľa, ktorý spočíva v jeho využití na obchodno-podnikateľskú činnosť. Je schválené územné rozhodnutie projektu, ktorým by sa dosiahli dva ciele – záchrana zdevastovaného kaštieľa v primeranej miere a vybudovanie obchodného centra,“ písal v júni 2001 vtedajší primátor Juraj Čech v mimoriadnom vydaní Ružomberského hlasu.
Dôvodom predaja bola skutočnosť, že rekonštrukcia v réžii mesta bola nereálna. Podľa Čecha by si vyžadovala približne 300 miliónov korún.
Možno aj preborenie veľkej časti strechy v apríli 2001 presvedčilo kompetentné organizácie, vrátane pamiatkarov, že jedinou možnosťou je predaj objektu do súkromných rúk. S nádejou, že nový vlastník sa o kaštieľ postará.
Archeologický výskum, ktorý musel byť zo zákona realizovaný pred začiatkom stavebných prác, sa síce uskutočnil, ale podľa historika Petra Dvorského bol urobený narýchlo a nedôsledne. Nový vlastník chcel začať s výstavbou čo najskôr.
Medzitým sa verejnosť dozvedela, že kupec MM servis – invest bol len sprostredkovateľom. Nový vlastník, talianska spoločnosť Unicredit Real Estate, prenajal priestory spoločnosti Ahold, ktorá v časti kaštieľa zriadila prevádzku Hypernovy.
Spoločnosť síce objekt navonok opravila, preinvestovala približne 150 miliónov korún, ale vnútri sa nič nezmenilo. Po úspešnom rozbehnutí hypermarketu, ktorý otvoril svoje brány v decembri 2002, sa o kaštieľ viac nestarala. Napriek tomu, že budovy v Ústrednom zozname pamiatok Slovenska by takúto starostlivosť mali od vlastníka mať zo zákona.
„Stavba Hypernovy bola podmienená aj reštaurovaním zvyškov roky chátrajúceho objektu kaštieľa a jeho využitím pre kultúrne a spoločenské podujatia obyvateľov a návštevníkov. Okrem diletantských opráv k obnove a oživeniu zostávajúcich častí napriek sľubom nedošlo,“ píše na svojej internetovej stránke občianske združenie (OZ) Žofia, ktoré vzniklo, aby prispelo k záchrane najstaršej budovy v meste.
Kaštieľ pre verejnosť?
„Význam celého projektu spočíva nielen v záchrane väčšej časti historického objektu, ale aj v tom, že Ružomberok získa dominantu, na ktorú, verím, raz budeme všetci hrdí,“ vravel ešte v júni 2002 v ďalšom mimoriadnom vydaní Ružomberského hlasu primátor Čech.
Aké informácie a očakávania mala v tom čase ružomberská verejnosť? Odpoveď ponúkajú niektoré dobové novinové články. „Časť kaštieľa bude určená na kultúrne a spoločenské účely, ostávajúca bude slúžiť na maloobchodný predaj,“ písal v máji 2002 v Ružomberskom hlase novinár Ján Szabó.
Samotný primátor Čech v tom istom článku prezentoval názor, že „kaštieľ bude, aj keď čiastočne v inej podobe, znovu slúžiť verejnosti“. K tomu však nikdy nedošlo.
„Začali tam chodiť bezdomovci či skupinky mladých ľudí, ktorí tieto priestory využívali na pochybné aktivity. Postupne vylámali okenice aj dvere. Ale na to, že o budovu sa toľké roky prakticky nikto nestará, je stále v dobrom stave,“ myslí si Vilibald Liebscher z OZ Žofia.
„Viac ako polovica kaštieľa bola výstavbou obchodu zničená, vrátane nádvoria a záhrady. Stále však zostalo asi dvetisíc štvorcov, ktoré je možné využiť. Nachádzajú sa tam napríklad tri priestranné miestnosti s klenbami,“ hovorí Liebscherov kolega z občianskeho združenia Vladimír Tauber.
Obaja tvrdia, že kaštieľ sa dá postaviť znova, keďže existuje presná dokumentácia jeho pôvodného vzhľadu. Musí to však niekto zaplatiť.
Plán záchrany
V roku 2012 bol kaštieľ znova na predaj. Vtedajší majiteľ, spoločnosť UniCredit Leasing ho ponúkla mestu aj samotnému OZ Žofia.
„Pýtali 30-tisíc eur. Nemali sme šancu dostať sa k takým peniazom, no bola to skvelá cena. S odstupom času ľutujem, že sme na ponuku nereagovali,“ hovorí Vilibald Liebscher.
Na rokovanie zastupiteľstva sa zámer kúpy kaštieľa nikdy nedostal. A tak ho kúpila ďalšia investorská spoločnosť ̶ Forespo NR patriaca pod Poštovú banku. Dnes je národná kultúrna pamiatka súčasťou portfólia nehnuteľností v jednom z realitných fondov, s ktorými banka obchoduje. Jej vlastníkom je spoločnosť J&T.
„Písali sme pánovi Salkovičovi zo spoločnosti Forespo, písali sme aj pánom Tkáčovi a Jakabovičovi, majiteľom J&T. Nikdy sme nedostali žiadnu odpoveď,“ hovorí Liebscher o pokusoch diskutovať so súčasnými majiteľmi kaštieľa.
„Chceli sme tam aspoň osadiť pamätnú tabuľu a potrebovali sme povolenie od vlastníka, ale nepochodili sme,“ spomína Tauber.
Ružomberský magazín so žiadosťou o rozhovor o okolnostiach predaja kaštieľa oslovil aj bývalého primátora Juraja Čecha, ktorý prisľúbil, že v budúcnosti sa k tejto téme vyjadrí. „Kaštieľ je na predaj. Môžem túto informáciu potvrdiť. sme ochotní rokovať prioritne s mestom Ružomberok. Zatiaľ sa však nikto neozval,” odpovedá pre Ružomberský magazín Vladimír Salkovič, predseda predstavenstva spoločnosti Forespo NR.
Kúpi kaštieľ mesto?
Najnovšie prišiel s nápadom kúpi kaštieľa primátor Igor Čombor. Vyhlásil, že do troch mesiacov by mohol byť návrh na kúpu v mestskom zastupiteľstve. Nie však z rozpočtu mesta, ale za symbolickú sumu od nateraz neznámeho „darcu“.
Podľa informácií Ružomberského magazínu primátor v tejto veci rokoval aj s Jozefom Tkáčom, otcom Patrika Tkáča, ktorý je spolumajiteľom J&T.
Keďže zvyšky kaštieľa ležia na inej parcele ako dodnes fungujúce nákupné centrum, oba priestory by mohli fungovať paralelne vedľa seba.
Ľudia z OZ Žofia by raz v kaštieli najradšej videli múzeum textilnej výroby. Majú k tomu dokumenty aj exponáty. „Vedeli by sme urobiť trvalú expozíciu o textile v našom meste na približne 500 metroch štvorcových,“ ponúka riešenie predseda občianskeho združenia Vladimír Tauber.
„Ale priestory by sa dali využívať aj na organizovanie výstav, svadieb či ako letné kino. Nech je tam čokoľvek, len nech sa kaštieľ zachráni a viac nechátra. Bola by strašná škoda, keby sme prišli aj o to torzo, čo zostalo,“ uzatvára Vilibald Liebscher.
Titulná fotografia – Kaštiel sv. Žofie podľa vizualizácie z roku 2002. Zdroj: repro foto Ružomberský hlas (jún 2002)
Článok vyšiel v tlačenom čísle Ružomberského magazínu č. 2/2018.
