Tri dievčatá z dolného Liptova pred troma rokmi založili nevšedný projekt Slovakfolklore. Napriek tomu, že každá z nich dnes žije v inej krajine, povedomie o slovenskej ľudovej tvorbe rozširujú cez sociálne siete do všetkých kútov sveta.
Ľudový odev bol v minulosti pevnou súčasťou života v každom slovenskom regióne. Kroj sa nenosil len počas výnimočných udalostí, ale aj vo všedné dní. Bohatší na farby či výšivku si ľudia obliekali do kostola a na oslavy, tmavší počas smútku, a celkom jednoduchým sa odievali, keď museli pracovať.
Zdá sa, že jeho krásu a význam nanovo objavujú aj mladí 21. storočia.
Folklór ostal v rodine
Sestry Eva a Anna Lukáčové sa spolu so sesternicou Zuzanou narodili do folklórnej rodiny. Ešte nevedeli ani rozprávať a už ich stará mama z Liptovských Sliačov obliekala do kroja.
„Mama nás vždy viedla ku folklóru, pretože aj ona tancovala v súbore. Starý otec bol muzikant a naša prastará mama šila svadobné kroje, ktoré uschovávala v truhlici. Starká nám ich vždy ukazovala a my sme ich chodili obdivovať,“ vysvetľuje ako sa folklór preniesol na ďalšie generácie 23-ročná Eva Lukáčová, ktorá má ešte tri mladšie sestry.
Sesternica Zuzana bola od dievčat staršia a keďže chodila do väčšieho folklórneho súboru, mladšie príbuzné učila tancovať. Počas Vianoc, osláv či svadieb si pripravili program, obliekli sa do kroja a pre celú rodinu niečo zaspievali a zatancovali. Postupne sa tancovanie a spievanie ľudových piesní stalo súčasťou každej návštevy.
Keď sestry vyrástli, začali chodiť do Folklórneho súboru Liptov. Po strednej škole sa všetky tri vybrali do sveta. Eva odišla do Anglicka, Annu zlákalo Švajčiarsko a Zuzanu Praha.
Časom však dievčatá prišli na to, že im folklór začal v zahraničí chýbať. Eva si našla slovenský súbor v Londýne, Anna v Zürichu a sesternica Zuzana začala navštevovať súbor v Prahe.
„Sestru Annu bavia sociálne siete. Vždy chcela mať okrem súkromného účtu aj niečo iné. Jedného dňa ju napadlo, že nič oficiálne, čo by bolo zamerané na folklór neexistuje. Preto sa rozhodla, že založí Slovakfolklore,“ hovorí o dôvodoch vzniku rodinnej značky Liptovčanka Eva.
Pre anglický názov sa dievčatá rozhodli aj preto, že všetky v tom čase žili v zahraničí. Poznávacím znakom rodinnej značky je hashtag, ktorý sa stal aj vzorom na mnohých tričkách.
„Zásluhu na jeho vizuálnej podobe majú sestra a sesternica, obe sú dizajnérky. Podobá sa na slovenskú výšivku, pričom ukazuje, aký je slovenský folklór rôznorodý. A keďže sa snažíme folklór priniesť mladým ľuďom cez sociálne siete, má v sebe ukrytú myšlienku toho, ako nás dokáže spájať,“ poukazuje na význam projektu s folklórnou tematikou folkloristka a aktuálne aj študentka žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku Eva Lukáčová.
Projekt nie je len o fotkách
Počas takmer troch rokov sa zo Slovakfolklore stala značka, ktorá ukazuje všetko, čo folklór ponúka. Jej podstatou nie sú len fotky na sociálnej sieti, šikovné dievčatá tému rozvíjajú mnohosmerne.
Na svojej webovej stránke napríklad podporujú tvorbu folklórnych výrobcov z celého Slovenska, propagujú vystúpenia či akcie mnohých folklórnych súborov, pričom niektoré samy organizujú.
„Robievame aj školy tanca pre verejnosť, pri ktorých spolupracujeme aj s etnológmi alebo pedagógmi, aby bola vzdelávanie erudovanejšie. Pomáha nám aj vyštudovaný etnológ a vedúci súboru Liptov Igor Littva, ktorý nám radí aj v téme krojov,“ približuje činnosť Slovakfolklore Eva Lukáčová, ktorá účinkuje v speváckej zložke najväčšieho folklórneho súboru na Liptove.
Dievčatá dokonca spolupracovali aj so súťažou krásy Miss Slovensko. Finálnu dvanástku najkrajších slovenských žien učili tancovať ľudové tance. Pred rokom zorganizovali v Ružomberku aj benefičný Koncert pre Denisa.
„Zuzka a Anička sa zoznámili na festivale Jánošíkove dni v Terchovej s mladým folkloristom Denisom. O pár mesiacov sme sa dozvedeli, že spadol zo skaly a zostal v bdelej kóme. Pre rodinu bola liečba finančne náročná, keďže okrem Denisa majú ešte dvoch mladších synov,“ hovorí Eva o nápade pomôcť kamarátovi.
Vďaka už rozbehnutému rodinnému projektu spolu so sestrou s sesternicou vytvorili kampaň s výrobcami, ktorí boli ochotní vzdať sa zárobku za výrobky a celý zisk z predaja poslať rodine mladého folkloristu. Následne do centra dolného Liptova prilákali viaceré súbory z dolného Liptova. Na chlapcovu liečbu sa vďaka benefičnému koncertu vyzbieralo približne dvetisíc eur.
https://www.instagram.com/p/BrPCGqiFwI3/
Záujem o kroje sa zvýšil
Počas uplynulých rokov otriasol Slovenskom folklórny boom. Ľudia začali kupovať kroje a malí aj veľkí sa húfom hrnuli do folklórnych súborov. „Je to práve tým, že naši rodičia vyrastali za železnou oponou. Nemali možnosť cestovať a socializmus veľmi podporoval folklór, pretože to bol vďačný nástroj, ako ukázať ľudu našu hrdosť,“ uvažuje jedna zo zakladateliek Slovakfolklore.
Keď sa hranice otvorili, Slováci uvideli, že na Západe je všetko lepšie, a preto vymieňali staré veci za nové. Na kroje za zabudlo. Dnes mladí cestujú ešte viac ako predtým a radi sa cudzincom pochvália nielen krásnou prírodou, ale aj krojom.
„Prebudili sa aj ľudoví umelci a zistili, že to, čo kedysi robievali ich staré mamy, chcú robiť aj oni, akurát v modernejšej verzii. Preto je aj dnes populárne oblečenie s folklórnym vzorom,“ hovorí o najnovších trendoch s ľudovou tematikou Eva Lukáčová.
Mladá Ružomberčanka si spomína, že keď jej rodičia kupovali dom v Liptovských Sliačoch , pôvodní majitelia v ňom mali aj kroje. Rodičom však povedali, že buď ich kúpia alebo ich spália. „Naši vtedy nemali dostatok peňazí, takže všetky kroje skončili v ohni. Bolo to v období, keď boli kroje všade a niektorí to brali ako znak nižšej inteligencie, takže sa ich chceli zbaviť.“
Milovníčka folklóru smutne konštatuje, že aj dnes sú ľudia, ktorí propagujú folklór len kvôli biznisu. Veľké firmy natlačia milióny diárov či pier s poľským vzorom, cez ktoré kričí nápis Slovensko 2020.
Nešťastný spôsob zvolila pre svoju kampaň aj Slovenská národná strana. Keď dievčatá uvideli veľké pútače s folklórnym vzorom, hneď vedeli, že ide o moravský vzor. „Schvaľujem hrdosť, ale na druhej strane si treba zistiť, na čo sme vlastne hrdí. Slovensko ma milión vzorov, nemusíme si brať iné,“ zdôrazňuje Eva.
https://www.instagram.com/p/B5xXw0elExG/
Vianočná kolekcia aj video o slovenskom folklóre
Milovníčky ľudovej hudby a tanca sa venujú aj vlastnej tvorbe. Cez svoj eshop ponúkajú folklórne tričká. Najnovšie sa pochválili vianočnou kolekciou. Tričká vo vianočných farbách sú špecifické tým, že sú vyšívané a nie tlačené. Motív vymyslela 28-ročná Zuzana.
Okrem folklóru majú všetky tri radi aj cestovanie. Pri prezentovaní našej krajiny cudzincom im však dlho chýbalo video, ktoré by v pár minútach zhrnulo slovenské folklórne poklady. A tak sa rozhodli, že ho vytvoria.
„Začali sme na ňom pracovať už v januári a jeho myšlienkou bude ukázať jedenásť regiónov Slovenska. Vo videu sa ukážu mladí folkloristi a prevedú nás Slovenskom. Hudbu skladal cimbalista zo SĽUK-u Vladimír Homola,“ opisuje video, ktoré sa objaví v online priestore na jar budúceho roka Eva Lukáčová.
https://www.instagram.com/p/BqUvGtgFuDe/
Dievčatá by svoj projekt radi povýšili na plnohodnotné zamestnanie, no na druhej strane sa nechcú dostať do štádia, keď sa z folklóru stane iba zárobková činnosť. Zo začiatku sa báli, či práca nenaruší ich rodinné vzťahy, no časom zistili, že obavy boli zbytočné.
Aj napriek diaľke spolu neustále komunikujú cez sociálne siete a spolupracujú na rozvíjaní čoraz známejšej rodinnej značky.
Titulná fotografia: Pevnú zložku rodinnej značky dnes tvorí päť dievčat. Zdroj: Archív Slovakfolklore
