Školské obedy v Ružomberku nie sú zadarmo

Žiaci základných škôl majú výrazne lacnejšie obedy, ale nie úplne grátis. Štátna dotácia nestačí, rodičia na stravu doplácajú. Viac peňazí dajú po novom na režijné náklady. 

Od septembra fungujú takzvané obedy zadarmo aj na základných školách. Štát prispieva na teplú stravu čiastkou 1,20 eur na obed. Nárok majú žiaci základných škôl a predškoláci v poslednom ročníku. Vyplýva to z novely zákona o dotáciách, ktorý prešiel parlamentom ešte vlani. 

Predškoláci sa bezplatne stravujú už od januára. Pre ružomberské základné školy však obedy až tak zadarmo nie sú. Stravné prevyšuje dotáciu a rozdiel doplácajú rodičia. 

Vyššie režijné náklady 

Keď sme o téme informovali prvýkrát v marci, štátom dotovaná suma ešte mala stačiť. Školy totiž nakupujú potraviny na obedy podľa normatívov daných ministerstvom. Tie majú niekoľko cenových pásem. Ružomberok sa riadi druhým a zo štátneho príspevku by aj čosi ušetril. 

Niektoré školy čakajú rekonštrukcie, doplniť musia aj kuchárky. Dôvodom sú “obedy zadarmo”

K 1. septembru sa však po piatich rokoch cenové pásma zvyšovali. Štátna dotácia v Ružomberku už teda nepokrýva cenu za obed. Rodičia školákov na druhom stupni budú doplácať za obed tri centy. 

Okrem toho však rodičia hradia mesačne aj iný poplatok, takzvané režijné náklady. Teda výdavky spojené s prevádzkou školských jedální – energie, plyn, vodu, vybavenie či platy kuchárok. 

Výšku režijných nákladov si určujú samosprávy vo všeobecne záväznom nariadení (VZN).  V júni schválilo mestské zastupiteľstvo nové VZN, v ktorom sa zvýšil tento poplatok na základných školách. Z dvoch na šesť eur. 

Podľa informácií z radnice je navýšenie sumy dočasné. „Zo zvýšeného mesačného režijného poplatku by sa mali investované náklady vrátiť mestu do konca roku 2020. Od januára 2021 sa vrátime k pôvodnej výške dve eurá mesačne,“ povedal vedúci oddelenia školstva Jozef Pažítka.

Školy museli prerábať

Mestskú kasu stáli prípravy na novelu 180-tisíc eur. Aby školy zvládli potenciálny nárast stravníkov, museli dokúpiť potrebné vybavenie do kuchýň a jedální, zamestnať nové kuchárky a pomocné sily, niektoré zariadenia si vyžiadali aj rekonštrukcie. 

Jedna z najväčších prebehla na Základnej škole Zárevúca, kde vybudovali nové výdajné okno. Stavebné zásahy realizovali aj na ZŠ Klačno, kde kuchyňu zväčšili na úkor jedálne, nová vznikla v uvoľnených priestoroch prvej triedy materskej školy na prízemí. 

„Chápeme, že v mnohých lokalitách existujú dlhoročné materiálne, personálne a kapacitné problémy jedální a kuchýň, nie je však korektné ich odrazu všetky spájať s dotáciou 1,20 eur na obed detí v škole,“ uviedol pre Ružomberský magazín riaditeľ tlačového a komunikačného odboru ministerstva práce Michal Stužka. 

Zároveň dodal, že zriaďovatelia škôl mali zákonnú povinnosť zabezpečiť obed pre všetky deti navštevujúce školu ešte predtým, než začal štát poskytovať dotáciu. 

Aj na pleciach samospráv 

To, či budú obedy skutočne zadarmo, tak sčasti závisí od samotných miest a obcí. A ich ekonomickej kondície. 

Skutočne bezplatnú stravu dostanú školáci v jedálňach, ktoré sa riadia nákupom potravín podľa prvého finančného pásma alebo kde rozdiel medzi dotáciou a stravným dorovnajú zriaďovatelia z vlastného rozpočtu. A kde pritom neúčtujú režijné náklady.

Žiadne doplatky za obedy na prvom stupni nevyberá približne 42 percent zriaďovateľov, na druhom stupni ich je približne 25 percent. To sú samosprávy, ktoré hradia výdavky navyše z vlastného vrecka. Vyplýva to z prieskumu Združení miest a obcí na Slovensku, ktorého výsledky odzneli v relácii TA3 Pozrime sa na to. 

Štát prepláca dotáciu iba žiakom, ktorí sa zúčastnia vyučovania a odoberú stravu. Ak ich rodiča neodhlásia z obeda včas, musia zaplatiť plnú sumu. Jednotlivé školy tak môžu od rodičov žiadať zálohovú platbu, z ktorej stiahnu peniaze za prípadnú prepadnutú stravu. 

Riaditelia škôl by uprednostnili inú formu pomoci 

V novom školskom roku sa na obedy v Ružomberku prihlásilo viac školákov než po minulé roky. Radnica eviduje takmer 20-percentný nárast. „V predchádzajúcich rokoch počet stravníkov na základných školách osciloval okolo 58 percent. Po dnes známych počtoch stravníkov je skutočnosť na úrovni 78,5 percent,“ vyčíslil nárast Jozef Pažítka z mestského úradu.  

Názory na štátnu pomoc vo forme bezplatných obedov sa rôznia. Podľa riaditeľa ZŠ Zarevúca Miroslava Štrofa je na hodnotenie novely priskoro. Situáciu zatiaľ zvládajú a či bude mať opatrenie osoh, ukáže čas. „Podľa môjho osobného názoru však mohli byť tie peniaze pokojne využité inde,“ domnieva sa riaditeľ Zarevúcej.

„Radšej mohli investovať peniaze do pracovných zošitov alebo školských pomôcok pre deti,“ konkretizuje riaditeľka ZŠ v Bielom Potoku Erika Macková. Poukazuje aj na vedúce jedální, ktoré boli zaťažené administratívnou prácou navyše. 

„Pomoc rodičom mala ísť inou formou, nie obedmi zadarmo. Pre rodiny by bol určite výhodnejší daňový bonus alebo zvýšenie rodinných prídavkov,“ pridáva sa riaditeľ SZŠ Dotyk Alexander Buchta.

Článok bol publikovaný v augustovom čísle Ružomberského magazínu číslo 9/2019.

Titulná fotografia – vydávanie obedov. Zdroj – Peter Kravčák 

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po stáži v sekcii zahraničného spravodajstva denníka SME ma viac zaujíma domáce dianie, aj v regióne, ktorý mi je už štvrtý rok prechodným domovom.