Ich činnosť je nenápadná, ale nenahraditeľná. Aj keď ich v meste z politických dôvodov viackrát nechceli, vždy sa tu vrátili. Školské sestry sv. Františka si začiatkom októbra vo svojom kláštore na Zelenej ulici pripomenuli 100. výročie príchodu do Ružomberka.
Už názov sestier františkánok prezrádza, že hlavnou oblasťou ich pôsobenia je školstvo. A to má v Ružomberku dlhú tradíciu.
Rehoľný „battle“
Historik Martin Lupčo v publikácii Z dejín katolíckeho školstva v Ružomberku uvádza, že farská (parochiálna) škola v Ružomberku pravdepodobne existovala už koncom 14. storočia. Počas reformácie v 16. storočí na jej základoch vznikla reformačná škola, najskôr ľudového a neskôr gymnaziálneho typu, ktorá fungovala až do začiatku 18. storočia, kedy bola obnovená rímskokatolícka ľudová škola.
Krátko na to v rámci rekatolizácie prišli do Ružomberka piaristi, ktorý tu vybudovali kláštor so školou gymnaziálneho typu.
Vlastné školy mali aj ružomberské „ulice“ (Biely Potok, Černová, Villa Ludrová a Vlkolínec), ale tiež evanjelici a židia.
Koncom 19. storočia sa rímskokatolícka ľudová škola rozdelila na dievčenskú, ktorá sídlila v priestoroch súčasnej ZŠ sv. Vincenta, a na chlapčenskú, ktorá sa nachádzala na mieste, kde dnes stojí Gymnázium sv. Andreja.
V roku 1885 na pozvanie ružomberského farára a maďarizátora Antona Kurimského prišli do Ružomberka Milosrdné sestry sv. Vincenta (satmárky), ktoré sa ujali výučby na dievčenskej škole. Ich poslaním bolo zabezpečiť kvalitnú výučbu v maďarčine. Pre dievčatá zriadili aj meštiansku školu s penzionátom a materskú školu.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa museli satmárky Ružomberok opustiť a na pozvanie farára Andreja Hlinku ich nahradili školské sestry sv. Františka. Aj ich poslanie bolo jasné – zabezpečiť kvalitnú výučbu v slovenčine.
Na prelome augusta a septembra 1919 prišlo do mesta 11 sestier pod vedením Marty Dominiky Stuchlej, ktorá sa stala riaditeľkou rímskokatolíckej ľudovej a meštianskej dievčenskej školy. Spolu na nich študovalo až 450 žiačok.
„Sestry boli síce českej národnosti, ale rýchlo si osvojili slovenský jazyk a zostavovali v ňom aj rôzne pomôcky, ktoré používali pri vyučovaní,“ uviedla pre Ružomberský magazín Lívia Gardianová z rehole františkánok. „Postupne popri ľudovej a meštianskej škole otvorili materskú školu, dievčenský internát, sirotinec a ústav na výchovu učiteliek materských škôl, ktorý mal celoštátny význam. Sestry nacvičovali divadlá, detské besiedky a rôznym spôsobom prispievali k osvete medzi obyvateľstvom.“
Historik Lupčo spomína, že žiačky mohli navštevovať napríklad aj esperantský krúžok, v rámci ktorého si dopisovali so žiačkami v Holandsku.
Úspešnú dvadsaťročnú činnosť františkánok zastavila zmena spoločenských pomerov po vzniku Slovenského štátu. Mestská rada v apríli 1939 rozhodla o ich prepustení a opätovnom povolaní satmárok. Samozrejme, slovenskej národnosti.
Vrátili sa ešte počas komunizmu
Poštátnenie školstva počas povojnovej obnovy Československa a najmä likvidácia reholí po nástupe komunistickej totality znamenal koniec katolíckeho školstva.
Františkánky sa ale do Ružomberka vrátili ešte počas normalizácie v roku 1979, teda šesťdesiat rokov po svojom prvom príchode. „Išlo o dve rehoľné sestry, jedna z nich sa zamestnala v nemocnici, druhá v detskom domove. Keď sa k ním neskôr pripojili ďalšie, zriadili si tajnú komunitu v dome na ulici Nad Skalkou. Väčšina z nich pracovala v neďalekom detskom domove, nielen ako vychovávateľky, ale aj v kuchyni či v práčovni,“ hovorí sestra Gardianová.
ŠtB tajné rehoľníčky dlhodobo sledovala a v roku 1983 spustila akciu Vír, počas ktorej zatkli a uväznili niekoľko františkánov a františkánok po celom Československu. Dve z nich aj v Ružomberku.
Po páde komunizmu sa ružomberské františkánky obliekli naspäť do habitov a vo svojom duchovno-spoločenskom poslaní pokračujú dodnes. Prichádzajú ku chorým, do väznice, niektoré pracujú na Katolíckej univerzite.
V kláštore na Zelenej ulici, ktorý bol postavený v roku 1999, je ich v súčasnosti desať, na celom Slovensku takmer 150. Niektoré pôsobia aj na misiách v južnej Afrike a strednej Ázii.
Okrem františkánok a satmárok pôsobí v Ružomberku aj ženská rehoľa Congregatio Jesu a Milosrdné sestry sv. Kríža, ktoré spravujú Strednú zdravotnícku školu Márie Terézie Schererovej.
Článok pôvodne vyšiel v októbrovom vydaní Ružomberského magazínu.
Foto – Archív Kongregácie školských sestier sv. Františka
