Šéf RTVS pre Ružomberský magazín: Rodný Ružomberok mám stále v pamäti

Od augusta stojí na čele verejnoprávnej RTVS ružomberský rodák Jaroslav Rezník. V meste dodnes žijú jeho štyria strýkovia.

Jedným z najdlhšie pôsobiacich manažérov v mediálnej brandži je súčasný generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník. Syn spisovateľa Jaroslava Rezníka staršieho, ktorý je od roku 2012 čestným občanom mesta Ružomberok a v uplynulom roku sa dožil 75 rokov.

Jaroslav Rezník mladší sa narodil 12. júla 1966 v Ružomberku. „Keď som mal pol roka, tak sme sa odsťahovali do Martina, kde sme bývali do roku 1976 a potom sme sa presťahovali do Bratislavy,“ spomína pre Ružomberský magazín Rezník mladší.

„V Ružomberku však bývali moji starí rodičia a strýkovia, takže som tam chodieval minimálne dvakrát do mesiaca počas víkendov a trávil som tam celé letné prázdniny. Ružomberok je živá spomienka na moje šťastné a mnohými zážitkami naplnené detstvo,“ pokračuje Rezník, ktorý na dolný Liptov často prichádzal aj počas svojich vysokoškolských štúdií.

Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove sa v roku 1993 stal riaditeľom štúdia Slovenského rozhlasu v Košiciach.

Počas vlády Vladimíra Mečiara ho v roku 1997 parlament zvolil za generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. V tom čase mal len 31 rokov. Do čela verejnoprávneho rozhlasu ho parlament opäť zvolil aj počas vlády Mikuláša Dzurindu. O znovuzvolenie sa chcel pokúsiť aj po tretí raz, ale svoju kandidatúru napokon stiahol.

V roku 2007 ho vláda Roberta Fica vymenovala za  generálneho riaditeľa Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, kde pôsobil až do leta tohto roku, kedy ho parlament zvolil za generálneho riaditeľa RTVS.

Z pracovných dôvodov Jaroslav Rezník chodieva do Ružomberka už omnoho zriedkavejšie. „Ale dodnes tam žijú všetci štyria strýkovia s rodinami, takže keď sa spolu zídeme, tak je nás skoro päťdesiat,“ hovorí riaditeľ verejnoprávneho telerozhlasu.

Počas návštev Ružomberka sa neubráni porovnávaniu súčasnosti a minulosti. „V časoch môjho detstva bola oveľa zanedbanejšia Kalvária aj Hlinkovo námestie. Spomínam si tiež na neustály zvláštny zápach z celulózky a občasný žltý jedovato vyzerajúci dym, a z druhej strany na paru a textilný pach z bavlnárskych závodov. Od tých čias sa však Ružomberok rozrástol o nové sídliská a krásne veľké rodinné domy v nových vilových štvrtiach,“ konštatuje Rezník.

Napriek tomu, že tu býva zriedkavo, pri otázke, čo mestu najviac chýba, neváha a odpovedá. „Z praktických vecí mu určite chýba obchvat. Myslím si, že by to Ružomberčanom uľahčilo a spríjemnilo život. Na druhej strane je Ružomberok miestom, kde dodnes žijú významné osobnosti,“ dodáva známy ružomberský rodák.

Foto – TASR

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.