Ružomberské divadlo RosaThea pripravilo už svoju ôsmu hru s názvom Solitarita a po prvýkrát privítalo divákov vo vlastných priestoroch.
Diváci sú usadení v piatich radoch priamo pred pódium. Zozadu sa k nim prirútia amatérski divadelníci s vysávačom a začínajú netypické intro divadelnej hry. „Dobrý večer. Zdvihli by ste nohy, nech po vás upracem? Dobre sa vám tu v našich nových priestoroch sedí?“ prihovára sa nám divadelník a my už šípime, že sadnúť si na kraj radu nie je práve najšťastnejšie, ak nechceme byť súčasťou deja.
„Nože mi podržte vysávač,“ vyzýva divadelník a automaticky si sadá na uvoľnené miesto, pričom nezabudne pobaviť ani ostatných trefnou poznámkou, ako sme si svoj flek stihli vyhriať. Od chrbta zatiaľ príde aj druhá divadelníčka a ukončuje našu nádejnú hereckú slávu. „Slečna, nezavadzajte tu s tým vysávačom.“
A tak nám neostáva nič iné, len chytiť vysávač a odísť s ním dozadu. Mladí divadelníci vzápätí odídu na pódium. Začína jedna z piatich zdanlivo nesúvisiacich scén.
Nastavili zrkadlo spoločnosti
Na scéne sa striedajú Alžbeta Jacková, Tatiana Ševčíková, Brigita Vrábelová, Renát Haluška a Tomáš Bačkor. V priebehu niekoľkých minút sme svedkami krátkych príbehov, kde sa stretávajú najrôznejšie pohľady na realitu dneška a na témy nedávnej minulosti. Rodičia, ktorí uprednostnili kariéru pred výchovou dieťaťa, mladá Rómka, ktorá tají, že jej domovom je Luník IX, len aby si našla prácu, či pohreb slávnej divadelníčky, ktorý ukáže, ako peniaze ničia charakter.
Na improvizovanom javisku odznejú mnohé pasáže pripomínajúce slovenské reálie. Divákov rozosmejú meno zosnulej Roberti Fici, pieseň “S pánom Bohom, idem od Vás…”, ktorú spieval Vladimír Mečiar pri odchode z vlády, ale aj poznámky na Ružomberok a primátora.
„Predloha hry Solitarita je z pera rumunskej dramatičky a režisérky Gianini Cărbunariu, ktorá ju písala pre svoje divadlo. Reálie a fakty opierala o situáciu v Rumunsku, no my sme ich prispôsobili na slovenské pomery,“ hovorí o ôsmej hre manažérka Občianskeho združenia RosArt, ktoré zastrešuje aj ružomberské divadlo RosaThea, a zároveň režisérka a dramaturgička Marianna Stančoková.
Príbehy divadelnej hry sústavne balansovali na hranici reality a fikcie. Diváci mali možnosť vidieť aj mnoho humorných situácií. Ich cieľom bolo nastaviť zrkadlo súčasnej spoločnosti. Všetkých päť príbehov spájala téma integrity, identity, intolerancie a solidarity.
Politická satira pre náročnejšieho diváka
„S textami prichádzam ja. Vždy v lete sadnem a veľa čítam. Keď je to ,,láska na prvé prečítanie”, tak viem, že toto chcem robiť. Teraz som mala chuť urobiť niečo veselé, bláznivé, a celospoločenské,“ hovorí o prvom impulze pre výber hry Solitarita režisérka.
Amatérski herci začali s prípravou hry v polovici októbra. Počas predstavenia odznelo aj niekoľko trefných vulgarizmov, no divadelníci si hrubosť môžu dovoliť, pretože hra Solitarita nie je určená detskému divákovi.
Aj napriek tomu, že ružomberské divadlo RosaThea má viacero hercov, svoj talent predviedli len niektorí. „Výber hercov vždy záleží od konkrétnej hry a jej požiadaviek na herecké obsadenie. Rozdiel medzi profesionálnym hercom a amatérom je aj ten, že profesionál by mal zahrať všetko. Pri amatérovi je skvelé, ak postava, ktorú hrá, vychádza z jeho prirodzených daností, temperamentu a naturelu,“ objasňuje výber hercov režisérka Marianna Stančoková.
A čo by si mohol odniesť z predstavenia divák? „V prvom rade by nemal zabudnúť na kabát,“ žartuje umelecká šéfka divadla. „Veľmi závisí napríklad od veku diváka, pretože možno nie v každom veku človek rozumie súvislostiam. Keď zaznie pesnička S pánom Bohom, idem od vás, tak mladšie ročníky, ktoré nezažili Mečiara, tomu nebudú rozumieť. Každý jeden návštevník si však môže odniesť materiál na premýšľanie,“ hovorí o predstavení Stančoková.
Desiate výročie už oslávia v nových priestoroch
V tomto roku oslávi Občianske združenie RosArt, ktoré je prevádzkovateľom Ružomberského divadla RosaThea, desiate výročie existencie. Počas pôsobenia na divadelnej scéne však trápil mladých tvorcov najmä vlastný priestor. Príprava inscenácií, ale aj samotné predstavenia prebiehali doteraz v Björnsonovom dome, v kine, a posledné dva roky aj v Kultúrnom dome v Likavke. Od prvého decembra sa talentovaným umelcom podarilo získať vlastné divadelné štúdio na ulici Podhora.
„Toto ešte nie finálna verzia toho, ako bude priestor vyzerať. Chceli by sme robiť aj podujatia iného, nielen divadelného charakteru. Napríklad rôzne vzdelávacie workshopy, ale dať aj priestor aktívnym Ružomberčanom. Chceme, aby to bol živý priestor,“ teší sa z nového domova Marianna Stančoková.
Ružomberské divadlo RosaThea dostáva každoročne podporu od mesta, no prostriedky sú vždy účelovo viazané na inscenáciu. „Priestory sme preto riešili svojpomocne, ale v tomto roku musíme nájsť zdroje financovania, aby sme všetko zrealizovali tak, ako si želáme. Predovšetkým potrebujeme urobiť eleváciu hľadiska, aby každý divák dobre videl,“ hovorí o plánoch Stančoková.
Ružomberské divadlo RosaThea vzniklo v roku 2011 a jeho zakladateľom je Občianske združenie RosArt. Dramaturgickým zámerom divadla je inscenovať diela súčasných dramatikov. Prvé predstavenie uviedli divadelníci v decembri 2011 s názvom M-A-M. Najnovšia divadelná hra Solitarita je ôsma inscenácia a okrem premiéry má za sebou aj prvú reprízu.
Politickú satiru však divadelníci predstavia aj 26. januára, opäť vo svojom novom divadelnom štúdiu Rosart. A na všetky deti, ktoré majú radi rozprávky, čakajú v nedeľu 19. januára o 15.30 zvieratká – študentky Konzervatória v Martine – ktoré im zahrajú v Divadelnom štúdiu RosArt na Podhore 18 rozprávku o prvom slovenskom Yettim Nešťastný Jonatán.
Titulná fotografia: Divadelné predstavenie Solitarita. Foto: autorka
