Po Talianoch a tých, ktorí občas nezvládli fyzicky pre vyššiu telesnú hmotnosť lezeckú Tarzániu a bolo ich treba z nej vyslobodzovať, tu v ružomberskom Hrabove častejšie počuť aj hebrejčinu.
Tohtoročný jún a júl učaroval najmä Izraelcom. Človek domorodec sa dozvedel, že toho o Slovensku vedia viac než dosť, dokonca i o vlastných turistických štatististikách návštevnosti Slovenka, o kopcoch i o susediacom Česku. Podľa nich je síce náš západný sused o niečo vyššie, (not much better but little bit) no prostredie, vzduch a okolitá zeleň sa nedá porovnať s Jaffou či Tel Avivom, kde je vraj teraz 43°C v tieni. Zaujali ich okolité ihličnany, hrabovská priehrada, lanová dráha nad priehradou, osada Vlkolínec, miesto a slovo ktoré ťažko vyslovovali. Niektorí sem prišli až z Liptovského Mikuláša. Podaktoré, mnohopočetné rodiny so značným vekovým rozdielom svojich detí, kde chýbal 19-ročný syn (military service) si našli denné ubytovanie so všetkým v LM za 120 €. Posledný júlový týždeň ste ich pri vode mohli vidieť viac, hlavne však jedného babu (otca) skláňajúceho sa nad batoľaťom, ktorému vyhrával na balalajke a spieval pieseň v rodnom jazyku. A keď zakričal “jallá” (poďme, ideme) všetky deti aj s matkou sa zdvihli a odišli. Priatelia, to sa tu tak často predtým a pred rokmi v Hrabove nevídalo.
