Pred 80 rokmi sa v meste odohrali udalosti známe pod názvom Ružomberská vzbura. Ružomberčania sa postavili na odpor voči ľudáckemu režimu.
Pri príležitosti udalostí, ktoré sa odohrali 4. júna 1939 odhalili v piatok popoludní v Hrabovskej doline pamätnú tabuľu.
Najväčšie rebélia voči ľudákom pred SNP
Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa postarala o pripomenutie si udalostí, ktoré patria k vôbec prvým zaznamenaným masovým odporom verejnosti voči nastupujúcemu ľudáckemu režimu v Slovenskom štáte.
Pamätnú tabulu ružomberskej vzbure odhalili za prítomnosti primátora Igora Čombora, historičky zo Slovenskej akadémie vied Maríny Zavackej, ale aj dvoch potomkov po lídroch vzbury, ktorá prepukla skôr ako začala Druhá svetová vojna.
Konflikt vojakov a gardistov na tradičnej zábave v Hrabovskej doline vyústil v júni 1939 do dvojdňovej vojenskej vzbury, pri potláčaní ktorej boli v meste nasadené aj tanky a pechota. Podľa vojenského historika Stanislava Chytku, išlo o najväčšiu protiľudácku rebéliu na území Slovenska až do vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP). „Ide o udalosť, ktorá stále nie je plnohodnotne preskúmaná a docenená“, povedal miestny historik zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Napätá atmosféra v krajine
Situácia v Ružomberku, ale nielen tu, bola krátko po Mníchove 1938, následnom novembrovom vyhlásení autonómie a po vzniku Slovenského štátu v marci 1939 napätá.
„Bola tu jedna celá generácia, ktorá zažila a poznala demokratický systém, Československo a nechcela sa ho vzdať. Tak už od jesene 1938 dochádzalo k zrážkam robotníkom, študentov a vojakov s gardistami a vzájomným konfrontáciám,“ načrtáva situácia spred osemdesiatich rokov Stanislav Chytka.
K tomu treba podľa neho pridať množstvo vojakov, ktorí tu sídlili v kasárňach a boli dvakrát zburcovaní do mobilizácie aby bránili Československo, ktorému prisahali vernosť, no ku konfliktu, na ktorí boli pripravení a odhodlaní, neprišlo.
„Na opačnej strane otvorené útoky na demokraciu, ktoré vedenie Slovenskej ľudovej strany spustilo po vyhlásení autonómie: zákazy politických strán, spolkov, niektorých cirkví, zbavovanie majetku, zatváranie nepohodlných ľudí pre iné názory a mnohé iné. Pre Hlinkovu gardu padli po vzniku Slovenského štátu akékoľvek hranice,“ vysvetľuje dôvody napätej situácie Chytka.
„Na uväznenie v Ilave stačilo naozaj málo. Keď na jar 1939 pri Štefánikovej spomienke tu neďaleko v Liptovskom Mikuláši notár Juraj Janoška označil Milana Rastislava Štefánika spolu s Masarykom, Hodžom a Benešom za zaslúžilých mužov Československa, skončil vo väzení v Ilave. Rovnako maturantka učiteľskej akadémie zo Zohora, ktorá narátala v prejave Bélu Tuku 92 gramatických chýb, pochválila sa tým spolužiakom, ktorí ju neváhali udať. Takto dopadli ďalší slovenskí učitelia, spisovatelia, kňazi, politici, novinári, ale aj jednoduchí roľníci, robotníci a študenti,“ vymenúva príklady udalostí, ktoré sa diali v krajine po vzniku vojnového štátu Marína Zavacká z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Ružomberská vzbura
V tejto atmosfére existovala v Ružomberku odbojová skupina vedená čatárom Tiborom Medveckým. Tvorili ju vojaci, ale aj robotníci z rybárpoľskej textilky a študenti. Ilegálna skupina mala názov Mor ho!
„Napádali vystupovanie gardistov, neutralizovali rozhlasovú propagandu, vlámali sa do kancelárie Nemeckej strany, aby zistili, aké sú nemecké plány. Často dochádzalo k vzájomným potýčkam, bitkám a zosmiešňovaniu,“ opisuje Chytka dianie v meste.
Udalosti dostali grády na konci apríla, keď museli ľudia povinne oslavovať 50. narodeniny Adolfa Hitlera.
„Vojaci so študentmi rozbehli letákovú akciu a na vrchole Čebraťa vztýčili Československú zástavu viditeľnú z mesta. Rozšírili správu, že okolie je zamínované, a tak zabránili jej rýchlemu odstráneniu,“ vyťahuje Chytka kľúčové body predchádzajúce samotnej vzbure.
Do toho sa do mesta dostali nezaručené informácie, že väčší odboj sa chystá aj v Protektoráte Čechy a Morava, k čomu sa ružomberská ilegálna skupina chcela pridať a čakala na jeho spustenie.
Na 4. júna bola v Hrabove naplánovaná a povolená veľká slávnosť na pripomenutie posledného vystúpenia Andreja Hlinku v roku 1938. Tu sa gardisti a vojaci stretli opäť. Prišlo k viacerým konfliktom, kde museli byť privolaní žandári. Tí však situáciu nezvládli a gardisti zavolali na pomoc Vojenskú asistenčnú jednotku. Tú však viedol spomínaní Medvecký, a tak sa vojaci pridali na stranu svojich kolegov – vzbúrencov.
„Do mesta prišla pechota z Dolného Kubína a tanky z Martina, aby vzburu pacifikovali. Nastala doba udávania a represií.“
Stanislav Chytka, historik
„Gardistov rozohnali do okolitých lesov a rozšírilo sa v meste presvedčenie, že toto je tá veľká, očakávaná akcia. Obrovský dav vyšiel do mesta, ozývala sa streľba do vzduchu, heslá na podporu Československa, vzťah k novému režimu vyjadrovali heslá: ´Tiso, Tuka zradca, Edo Beneš vráť sa,´ a podobne. Štátna správa bola čiastočne paralyzovaná. Lenže pripravenosť na túto situáciu bola veľmi slabá. Bez vedenia a rýchleho koordinovania sa stratila súdržnosť, skupiny vojakov síce obsadzovali jednotlivé kasárne, ale nevedeli, čo ďalej. Do mesta prišla pechota z Dolného Kubína a tanky z Martina, aby vzburu pacifikovali. Nastala doba udávania a represií,“ opísal priebeh dvojdňovej vzbury Chytka.
Podľa záznamov, ku ktorým sa dokázal za roky skúmania dostať, z mesta bolo ako reakcia presídlených 1350 vojakov. Viac ako 430 vojakov bolo odsúdených.
„Boj proti fašizmu považovali odsúdení za povinnosti a po odpykaní trestu v ňom pokračovali. Ladislav Nosák, Tibor Medvecký, Vladimír Matula – jeho pamätník je stále v Novej Hrboltovej, Anton Bukna, Martin Dorňák – všetci vytrvali v boji proti fašizácii Slovenska až do konca vojny,“ menuje hlavné postavy vzbury Chytka.
K nim vraj treba zaradiť aj Jozefa Daneša, ktorý viedol ozbrojenú skupinu civilistov – robotníkov z textilky. Zatkli ho, odsúdili a zomrel vo väzení len deň pre začiatkom SNP.
Ružomberok nemá ani len ulicu, ktorá by niesla meno jedného z hrdinov
„Môžeme spomínať na to, že pred osemdesiatimi rokmi bola v Ružomberku vzbura, ktorá bola porazená. Ale aj na to, že keď sa pred osemdesiatimi rokmi gardisti skúšali rozdrapovať na verejnosti, na vlastnej koži zistili, že nie sú vítaní a bez pomoci z vonka sa nepresadia. Že Ružomberčania si život vo svojom meste predstavujú inak. A že bez ohľadu na vzájomné rozdiely v politickej orientácii a v konfesii sú pripravení túto predstavu o slobode a demokracii spoločne uplatňovať a spoločne brániť,“ povedala pri novom pamätníku v Hrabovskej doline Marína Zavacká.
Dodala, že keď príde najbližšie do Ružomberka, rada by videla aspoň jednu ulicu pomenovanú po jednom z týchto hrdinov.
„Zaslúžia si ju aj autori básničky, ale toto boli trochu iní hrdinovia,“ vyslovila.
„Keď vidíme, akí sú hrdí ľudia aj z veľkých národov na svojich predkov – napríklad teraz oslavované vylodenie v Normandii a Deň D – ako si ich vážia, stavajú pamätníky, aký význam a hrdosť týmto udalostiam a osobnostiam pripisujú a porovnáme to s tým, čo je na Slovensku, stačí sedliacky rozum, aby sme videli, že čo sa tu robí nie je správne a nie je dobré,“ povedal vo svojom príhovore primátor Igor Čombor.
„Neúspech vzbury bol nevyhnutný, ale bol to úžasný symbol, dôkaz skutočnej verejnej mienky, bol doslova hviezdnou chvíľou národa, časom prekrytou ďalšími významnými udalosťami ako bolo SNP,“ zhodnotil udalosti spred osemdesiatich rokov pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule v Hrabove historik Stanislav Chytka.
Titulná fotografia – Dobrovoľníci z Ružomberka po návrate z Malej vojny v apríli 1939 na nákladnej stanici v Ružomberku. Vpravo od muža s aktovkou Ondrej Voskár, jedna z vedúcich osobností Ružomberskej vzbury 1939. Zdroj – http://www.ruzomberskavzbura.wz.cz
