Ružomberčania sa dočkajú diaľnice ako poslední

Diaľničné úseky Ivachnová – Hubová a Hubová – Turany dokončia ako úplne posledné. Z Košíc do Bratislavy sa tak vodiči po súvislej diaľnici dostanú až v roku 2026.

Zapnete rádio, po niekoľkých pesničkách zahlásia dopravný servis a v ňom staré známe: „Kolóny sú aj na vjazde do Ružomberka, tvoria sa už na konci D1 pri Ivachnovej, buďte opatrní!“

Ani počas najbližších štyroch rokov sa na tom nič nezmení. Diaľničný úsek Ivachnová – Hubová, na ktorý Ružomberčania netrpezlivo čakajú už celé roky, by mali dokončiť až koncom roka 2021. Teda, ak sa nič nezmení. Ako už niekoľkokrát v minulosti.

Výstavbu brzdia personálne zmeny u diaľničiarov

Problematický úsek Ivachnová – Hubová, ktorý má dĺžku 15,3 kilometra, začali stavať ešte v roku 2013. Do užívania mal byť odovzdaný v júni tohto roku. S predstavou mesta bez áut sa však Ružomberčania rozlúčili už pred dvoma rokmi, keď sa vo februári 2015 na rozostavanú diaľnicu pod Čebraťou zosunul svah.

„Počas realizácie úseku diaľnice pri západnom portáli tunela Čebrať sa vyskytli nepredvídateľné geologické podmienky, ktoré mali za následok prehodnotenie trasovania tejto časti diaľnice,“ oznámila v auguste tohto roku Národná diaľničná spoločnosť (NDS).

Ku dva roky starej informácii NDS dodala, že v lete od zhotoviteľa obdržala správu o vplyve nového trasovania na životné prostredie (tzv. EIA), ktorú po zapracovaní pripomienok predložia ministerstvu životného prostredia.

„Zároveň prebiehajú rokovania so zhotoviteľom o zmluvných možnostiach pokračovať v realizácii diaľnice na základe záverov, ktoré vyplynú z EIA. Tento proces bude mať za následok dopad na lehotu výstavby,“ uzavreli diaľničiari s tým, že ukončenie realizácie odhadujú na december 2021.

Najprekvapujúcejšie na tejto informácii nebolo to, že termín ukončenia úseku Ivachnová – Hubová sa opäť posúva (po zosunutí svahu s omeškaním počítal každý), ale skutočnosť, že museli prejsť celé dva roky, kým došlo k vypracovaniu správy EIA.

„Neustále vyhováranie sa na proces EIA je už za pomyselnou hranicou únosnosti,“ rozhorčil sa po zverejnení týchto informácií ružomberský primátor Igor Čombor.

„Na jar roku 2015 už bola známa nová trasa tunela Čebrať, ktorá bola skutočnými odborníkmi predstavená ako riešenie na obídenie geologicky aktívnych území. Začal proces EIA, ktorý bol z nepochopiteľných príčin v júni 2016 NDS zastavený,“ dodal Čombor, podľa ktorého by ministerstvo dopravy malo vyvodiť personálnu zodpovednosť voči vedeniu NDS.

Práve časté výmeny na kľúčových pozíciách v NDS a z toho vyplývajúci zlý spôsob riadenia sú podľa ekonomickej novinárky Daniely Krajanovej z Denníka N príčinou rôznych meškaní. „Problém nie je v peniazoch, diaľnice meškajú, lebo politika rozvrátila aj stredný manažment NDS,“ napísala Krajanová s tým, že po parlamentných voľbách v roku 2016 sa na čele NDS vystriedali už štyria generálni riaditelia.

No stoličky nemenili svojich majiteľov len na najvyšších pozíciách. „V roku 2016 odišla z NDS približne desatina ľudí. V roku 2016 však bolo odchodov o polovicu viac ako rok predtým a v prvom štvrťroku tohto roka tento trend pokračoval,“ uviedla Krajanová. Niečo také je pritom v súkromných firmách nepredstaviteľné, lebo by to poznačilo ich fungovanie a výkonnosť.

Úsek Hubová – Turany ešte ani nezačali stavať

Diaľničný úsek Ivachnová – Hubová nie je jediný, na ktorý vodiči, Ružomberčania, ale aj obyvatelia okolitých obcí úpenlivo čakajú. Na tento viac ako 15-kilometrový úsek by mal pri Hubovej nadviazať ďalší 13,5 kilometrový, ktorý by sa pripojil na už fungujúcu diaľnicu za Turanmi.

Úsek Hubová – Turany sa však ešte ani nezačal stavať. A tak skoro sa ani nezačne. „V prípade pozitívneho vývoja sme schopní v roku 2021 začať súťažiť zhotoviteľa,“ uviedol pre Denník N šéf NDS Ján Ďurišin. Očakáva, že súťaž potrvá približne rok, ďalšie štyri roky sa bude stavať, takže úsek a tým aj celá diaľnica Košice – Bratislava by mohli byť skompletizované v roku 2026.

Dôvodom meškania pri výstavbe tohto úseku sú výrazné zmeny v stavebných plánoch – kým NDS pôvodne počítala s povrchovým riešením diaľnice, napokon dala prednosť tunelovému variantu, ktorý z dôvodu ochrany prírody Veľkej a Malej Fatry od začiatku preferovali ochranári aj Európska komisia. Stavať sa tak bude takmer šesť kilometrov dlhý tunel Korbeľka a skoro trojkilometrový Havran.

Najprv však ministerstvo životného prostredia musí vyriešiť námietky, ktoré podali okolité obce obávajúce sa znečistenia podzemných vôd. Potom príde na rad vykupovanie pozemkov, vybavovanie územných rozhodnutí a stavebných povolení.

Foto – facebook.com/pomoc.na.dialnici

Vyštudoval som dejepis a náboženskú výchovu, doktorandské štúdium som absolvoval v odbore teória a dejiny žurnalistiky. Pedagogicky pôsobím na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, píšem pre internetový denník Postoj.sk a pre médiá komentujem dianie v cirkvi.