Ružomberčan, ktorý hrá po boku bratislavského primátora

S ružomberským hudobníkom Jozefom Rezníkom sme sa rozprávali o novom albume kapely Walter Schnitzelsson, o štúdiách v zahraničí a jeho pôsobení v kapele Para.

Pod pódium tancujú a spievajú stovky mladých. Letné teploty pripomínajú teplé pivo a spálené plecia. Kapela Walter Schitzelsson práve štartuje svoju festivalovú zbierku koncertov. S poslednými zvukmi gitary sa fanúšikovia lúčia hlasným potleskom. Kapela sa pokloní a prepúšťa miesto ďalším hudobníkom. Jozef Rezník ale neodchádza, chytí gitaru a hudobná zábava pokračuje ďalej. Na rad prichádza skupina Para.

Sila živých koncertov v meste opadla

Začiatky kapely Walter Schnitzelsson sa počítajú už v roku 2011. „Vtedy sme s mojim kamarátom Petrom Hraběm začali spoločne chodiť do skúšobne skupiny Sako v Bratislave a založili sme dvojčlennú kapelu,“ spomína si na vznik kapely ružomberský rodák Jozef Rezník.

Obaja kamaráti boli zároveň technici skupiny Para, ktorá ich zobrala na svoje prvé turné. Z pôvodnej zostavy je jediný Ružomberčan, no ako koncertný hosť s kapelou hráva aj ďalší rodák Lukáš Hlaváč.

Spevák kapely so švédskym názvom si spomína aj na koncertovanie pre fanúšikov z dolného Liptova. „Kedysi sme hrávali v Ružomberku viac. Myslím, že všetky koncerty boli v čajovni. Existovala vtedy silná komunita mladých ľudí, ktorí chodili na koncerty pravidelne.“

Ako sa menili generácie, postupne táto sila živých koncertov opadla. Vysvetľuje si to tak, že veľa mladých ľudí opúšťa Ružomberok a s tým sa stráca aj záujem o kultúru či živú hudbu v meste. „Je škoda, že keď sa za nejaký čas deje aspoň niečo, veľa ľudí ostane sedieť doma.“

Dnes má kapela troch členov. Na bicie hrá Miroslav Michale, basu má pod palcom Jakub Joštiak a Jozef Rezník v nej spieva a hrá na gitare.

Kapela Walter Schnitzelsson na bratislavskom majálese. (Zdroj: Walter Schnitzelsson)

Štúdium zvuku v zahraničí a nový album

Jozef Rezník študoval rok na SAE Institute v Amsterdame. „Bolo to hlavne kvôli tomu, aby som bol schopný svoju hudbu posunúť ďalej nielen zvukovo, ale aj produkčne. Mal som pocit, že som bol vždy závislý od zvukového inžiniera v štúdiu, kde som práve nahrával. Prišlo mi to veľmi obmedzujúce, tak som sa rozhodol vedieť o tom viac.“

Počas štúdia mal však povinnosti s kapelami na Slovensku a preto musel veľa cestovať. Spomína si, že za rok štúdia absolvoval približne 50 letov medzi Holandskom a Slovenskom.

Kapela sa začiatkom tohto roka pochválila v poradí druhým albumom. Po debute Fever prichádza po piatich rokoch s novými gitarovými melódiami s názvom Sugar Kids Won’t Stop Screaming. „Snažili sme sa posunúť. Album je hlavne po textovej stránke menej naivný ako ten prvý,“ vysvetľuje Jozef Rezník.

Nahrávanie malo dve fázy. Počas prvej bola celá kapela v štúdiu Pulp, kde hudobníci nahrali základné podklady, akými boli bicie, basa a niektoré gitary. Druhá fáza nechala na seba čakať skoro dva roky aj kvôli tomu, že spevák bol rok v Amsterdame. „V tejto fáze sa to už dialo všetko v mojom malom domácom štúdiu, kde som dokončil a dopísal všetky vokály, gitarové overduby a synthy. Z polovice je to taká naozajstná domáca obývačková produkcia.“

Na pódiu s Depeche Mode

Časom sa trojica kamarátov dostala aj do Holandska na festival Eurosonic, ktorý je najväčší svojho druhu v Európe. Vďaka tomu si vedeli porovnať svoje vystúpenie aj s anglickými kapelami. „Priepastný rozdiel tam nebol, ale pre nás to bol určite moment, keď sme si povedali, že už nebudeme robiť žiadne kompromisy v rámci žánru, ktorý hráme a to je určite gitarová rocková hudba.“

Typickým prvkom kapely sú najmä anglické texty. Jozef Rezník si spomína, že na začiatku to bolo jednoduchšie, pretože začiatočnícke chyby sa v textoch schovajú trochu rýchlejšie.

Angličtina pre kapelu neznamená ľahšiu cestu, práve naopak. Považuje ju za šancu ako si zahrať aj v zahraničí a hrať aj „väčšiu ligu“. S tým sú spojené väčšie možnosti a cestovanie.
„Na druhej strane, aj konkurencia je niekoľkokrát väčšia, takže aj my musíme na svojich piesňach makať omnoho viac,“ dodáva spevák.

Kapela počas koncertu. (Zdroj: Walter Schnitzelsson)

Walter Schnitzelsson môžu vidieť fanúšikovia nielen na mnohých slovenských festivaloch. V rámci festivalu Volt v Maďarsku bola vybraná trojica hudobníkov spolu s českou a poľskou kapelou, aby otvorili deň spoločnými koncertami.

Pre kapelu to bola dobrá skúsenosť, no v porovnaní so slovenskými festivalmi bolo vidieť aj niektoré produkčné zmeny. „Nepovedal by som, že všetky boli lepšie. U nás sa naozaj robia festivaly na vysokej úrovni. Napríklad festival Pohoda už dostal niekoľko cien na európskej úrovni. Jednu napríklad aj za pohostinnosť a ekologickosť festivalu.“

Zlatým klincom festivalu bol podľa Ružomberčana areál, ale hlavne koncert kapely Depeche Mode. „Videl som ich prvýkrát naživo a boli absolútne profi. Celý koncert prebehol bez jediného miesta, kde by sa človek nudil. V zákulisí sme sa stretli aj s bassgitaristom, no všetci boli milí ľudia, absolútne vyrovnaní a pozitívne naladení.“

Na pódiu vedľa primátora Bratislavy

Jozefa Rezníka často vídať aj počas koncertov inej slovenskej kapely. So skupinou Para najskôr chodil ako technik. Pobalil aparáty a gitary do auta, na pódiu ich potom rozbalil a nastavil a po koncerte znova zabalil a odniesol do skúšobne.

V roku 2015 mu zavolal Matúš Vallo, ktorého dnes ľudia poznajú ako bratislavského primátora. „Oslovil ma ako koncertného gitaristu. Hneď v tom roku som sa stal stálym členom a začali sme pracovať na novom albume s názvom Našou Krajinou.“

Ako autor hudby sa podieľal na všetkých skladbách, dokonca sa naň dostala aj jeho slovenská skladba Miesta. „Stíhať dve kapely je náročné, pretože obe máme nové programy a nové albumy. Radi by sme ich hrali naživo aj ľudom, čiže môj kalendár momentálne horí.“

Walter Schnitzzelson má za sebou aprílovú šnúru koncertov. Cez leto plánujú hrať na piešťanskom festivale Grape, ale aj na mnohých iných. Na jeseň plánuje túr a ich nové piesne môžu počuť fanúšikovia nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, Poľsku či Maďarsku.

Ilustračná fotografia: Jozef Rezník na festivale Grape. Zdroj: archív kapely Walter Schnitzelsson

Som študentkou žurnalistiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Počas štyroch rokov štúdia mi Ružomberok prirástol k srdcu, a preto ma zaujíma všetko, čo sa s mestom spája.