Relikvie sv. Vincenta zavítali aj do Ružomberka

Putovné pozostatky francúzskeho svätca sú takmer na konci púte Slovenskom. Na dva dni si ich mohli prísť pozrieť i uctiť aj Ružomberčania.

Je nedeľa, pár minút pred jednou popoludní. Na Námestí Andreja Hlinku už stojí hŕstka ľudí. Sú v očakávaní, lebo o pár minút privítajú relikvie významného francúzskeho svätca.

„Relikvie už každú chvíľu dorazia. Dnes putovali sem k nám z Kežmarku,“ prihovára sa sestra Elena z komunity sestier Satmárok.

Dvojčlenná posádka

Zrazu spoza budovy Mestského úradu vybehne modré auto. Všetkým oznamuje svoj príchod hlasným trúbením. Zaparkuje presne pred vchodom do Farského kostola sv. Ondreja.

„Už je tu, svätý Vincent prišiel pozrieť aj vás,“ vysloví šofér Vít Moravčík a takmer so všetkými sa pozdraví podaním rúk.

Špeciálne upravené auto na prevoz relikvií sv. Vincenta. Foto – Juraj Brezáni

Pri otázke koľko má už za sebou kilometrov odpovedá, že vyše 5-tisíc. „Je toho veľa. Prešiel som už takmer celé Slovensko, tak už aj strácam prehľad o tom, kde všade sme boli.“ Relikvie prepravuje vo väčšom, špeciálne upravenom aute, aby sa okrem šoféra a relikviára zmestila ešte vždy jedna cestujúca.

„Putuje so mnou vždy nejaká z rehoľných sestier, ktoré sa na etapy obmieňajú,“ vysvetľuje Vít Moravčík. Tentokrát mu spoločnosť robí sestra Ulrika Mrekajová z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul – Satmárok.

Sestra Ulrika Mrekajová z komunity sestier Satmárok, ktorá putovala spoločne s relikviou. Foto – Juraj Brezáni

Hneď ako relikvie v sklenom relikviári uložia pred oltár Farského kostola, sestra Ulrika vyťahuje z auta propagačné materiály o sv. Vincentovi. Hovorí, že tento francúzsky svätec je patrónom ich rehole. „Je to náš veľký vzor, máme jeho charizmu, takže sa ho snažíme nasledovať.“

Relikvia prvej triedy

V jednej z brožúrok píšu, že „myšlienku putovného relikviára sv. Vincenta realizovali rehoľníci z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul z Mexika.“ Relikvia je vlastne kosť svätca umiestnená na hrudi sochy svätého Vincenta. Cirkev prisudzuje podobným relikviám status prvej, najvyššej triedy, kedže ide o časť tela svätca.

Jeho telo v životnej veľkosti je vyrobené z polyuretánovej peny, pokryté živicou, aby sa zabezpečila ľahkosť a jednoduchá manipulácia. „Váha sochy bez sklenenej schránky je 11,4 kilogramu,“ píše generálny predstavený vincentínov Tomáš Mavrič v materiáli s názvom Milosrdná láska získava svet.

Socha sv. Vincenta pred oltárom vo Farskom kostole sv. Ondreja. Foto – Juraj Brezáni

Relikvie putujú Slovenskom od septembra s dvojtýždňovou prestávkou, keď začiatkom novembra navštívili aj susednú Českú republiku. „Vo farnostiach sa ten program k relikviám vždy líši. Najčastejšie to však býva svätá omša a samotné uctievanie relikvií. Potom aj nejaký film alebo prezentácia o sv. Vincentovi,“ približuje sestra Ulrika.

„V Topoľčanoch nám chceli sv. Vincenta pochovať. Ako pohrebnú službu nás brali už aj v Lučenci. Tým, že sa relikviár podobá na truhlu, tak si to ľudia mýlia,“ poznamená šofér Moravčík.

Relikviu si prišlo uctiť v nedeľu popoludní len do Farského kostola cez 200 ľudí. Foto – Juraj Brezáni

Čas svätej omše sa blíži, čo ukazujú aj zaplnené lavice v Kostole sv. Ondreja. Veriacim sa v kázni prihovára dekan ružomberskej farnosti Dušan Škrabek, ktorý vyzdvihuje charitatívne danosti sv. Vincenta de Paul. „Verím, že aj vďaka prítomnosti relikvií môžeme ešte viac prebudiť v sebe záujem o chudobných a núdznych, ktorým sa venoval aj svätý Vincent,“ povedal farár Dušan Škrabek.

Všetci túžia po dotyku relikviára

Zatiaľ čo sa po omši zastavím v sakristii, pred relikviárom sa už tvorí dlhý rad. „Vnímam to, ako veľkú milosť, pretože nie každá farnosť má také šťastie, že príjme relikvie,“ povie mi dekan. Škrabek si myslí, že relikvie majú veľký duchovný účinok: „Potrebujeme mať otvorené srdcia pre ľudí, ktorí pomoc potrebujú.“

Miroslava z Liptovských Sliačov potvrdí, že relikviu si prišlo uctiť aj veľa ľudí z okresu. „Pozorovala som a videla som aj ľudí z okolitých obcí. Bolo ich tu neúrekom,“ povedala.

Relikviu prevážajú v sklenenej schránke. Foto – Juraj Brezáni

„Sme veľmi šťastní, že aj nám sa dostalo tej milosti, že mohol sv. Vincent prísť do Ružomberka. Je tu veľa dobrých ľudí, ale aj tak treba posilniť myšlienku pomáhania druhým,“ opísala Mária Kleinová z Ružomberka, ktorá sa svätej omše zúčastnila aj so svojou matkou. „Svätý Vincent mi vždy pomáhal, preto som ho musela prísť pozrieť,“ povedala Mária Kleinová staršia.

Relikvie budú putovať po Slovensku ešte tento týždeň. V nedeľu bude s nimi v Bratislave rozlúčková svätá omša, po ktorej poputujú naspäť do talianskeho Ríma. Tam má Misijná spoločnosť sv. Vincenta provinciálny dom.

Šofér Vít Moravčík prešiel s relikviou už takmer celé Slovensko. Foto – Juraj Brezáni

Sv. Vincent je zakladateľ Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul – lazaristov. Ich poslaním sú misie, čiže ohlasovanie evanjelia a vyučovanie katechizmu. Francúzsky svätec založil aj ženský rehoľný rád Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Rehoľníčky pomáhali najmä sirotám či raneným vojakom.

Sestry satmárky sa starali o celý program k relikviám. Jedna z nich rozdáva kartičky sv. Vincenta. Foto – Juraj Brezáni

Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok pôsobí v Ružomberku už od roku 1885, keď tu začali vyučovať na katolíckej ľudovej škole. Neskôr sestry na pár rokov Ružomberok opustili, keďže tu začali vyučovať Školské sestry sv. Františka.

Od roku 1939 sídlila v Ružomberku provinciálna predstavená slovenskej provincie. V súčasnosti je sídlo slovenskej provincie vo Vrícku a sídlo generalátu v Ružomberku.

Buď ticho a jedz!

Študujem žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Píšem aj pre Denník Postoj a externe spolupracujem s Rádiom Lumen, pre ktoré pripravujem spravodajské a publicistické reportáže z okolia Žiliny a Ružomberka.